|
|
|
|
|
:: Na SASPI.cz je právě 39712 příspěvků, 5825 autorů a 392906 komentářů :: on-line: 4 ::
|
 |
|
:: III. kapitola ::
 Eryalin |
publikováno: 21.12.2013, 0:55
|
|
| |
|
|
Zostal som sedieť ako obarený. Zrazu bola preč a s ňou všetko, čo sme spolu prežili. Všetky tie krásne chvíle, všetky zážitky, všetok čas, ktorý sme nášmu času obaja venovali. Zrazu to odplávalo a ja som stále sedel na gauči, hľadiac na miesto, kde ešte pred chvíľou sedela. Pomaly som vstal a prešiel ku oknu, hľadiac za ňou, ako ľahkým krokom odchádza.
Namiesto smútku vo mne pomaly začal vzrastať hnev. Ako sa so mnou mohla rozísť? Ako mohla len tak vstať a odísť preč, lebo som nechcel ten plod? Veď by to ovplyvnilo aj môj život a ako otec mám právo o tom tiež rozhodovať! A teraz? Odišla si, stále má pod srdcom môj plod a už s tým nemôžem nič urobiť.
Oprel som sa o stenu vedľa okna a ešte stále sa díval na jej postavu. Náš dokonalý vzťah bol preč, odišlo všetko, pre čo som ráno vstával a ona si tak pokojne kráčala preč. Hnev vo mne vrel a všetok ten čas, ktorý sme spolu strávili, mi zrazu prišiel zbytočný. Mal som chuť vypadnúť, odísť z tohto prekliateho bytu a poriadne sa opiť.
Prešiel som do kuchyne, kde som naposledy nechal svoj mobil, odomkol ho a v telefónnom zozname som našiel Zooey, kontakt, o ktorom si moja, teraz už bývalá priateľka myslela, že som ho zmazal po tom, čo sa prevalilo, že som si s ňou písal. Tiež okolo toho robila také neuveriteľné caviky! Vtedy som za ňou prišiel so psími očami a ospravedlním, ktoré som tak celkom nemyslel vážne. Predsa sa mi hrabala v súkromí a nakoniec som mal byť ja ten, kto za ňou priliezol?! Túto potupu som však prehrýzol. Tak veľmi mi záležalo na našom vzťahu. Ešte že som si vtedy jej meno len premenoval.
„Ale, ale, koho to tu máme,“ na druhej strane sa ozval jej samoľúbi hlas.
„Ahoj, zlatko,“ oslovil som ju tak, ako som to aj kedysi zvykol. Teraz som zas mohol. Už nie tajne.
„Mladá ti nebodaj zapleskla dvere pred nosom?“ aj cez slúchadlo som vedel, že sa na druhej strane uškŕňa.
„Mrcha. Čo tak sa vidieť? O pol hodinu v bare, kde sme sa spoznali?“ spýtal som sa jej. Bola to síce diera, ktorej meno som si nedokázal zapamätať, no bola narovnako vzdialená od bytov nás oboch.
„Ale pozývaš,“ povedala a zložila.
Takže som mal necelú hodinu na to, aby som sa tam dostal. Vždy meškala. Aspoň nebola taká puntičkárka, ako moja bývalá. Tá prichádza vždy aspoň o pár minút skôr a podobné správanie vyžadovala aj od ostatných. Položil som mobil na stôl a išiel som do sprchy, oholiť sa a čosi na seba hodiť.
O hodinu na to som už sedel v bare pri pulte a periférne sledoval dvere, kedy sa tam objaví jej dokonalá postava (aj bývalke som vždy hovoril, že táto mala krásavica tie najúžasnejšie nohy). Naschvál som si však dal záležať na tom, aby si to nevšimla, len čo sa jej dokonale dlhé a štíhle nohy ocitli vo dverách. Pokiaľ chcel človek niekoho zbaliť, musel sa vždy tváriť, že mu na ňom nezáleží. Balená sa potom vždy pokúšala vydobyť si pozornosť a potom ju už mal tam, kde chcel. Najlepšie v posteli...
„Ahoj, drahúšik,“ šepla mi do ucha, až mi na chrbte nabehli zimomriavky, a pohladila ma po vnútornej strane stehna, ako si sadala vedľa mňa.
„No čo, čo si dáš?“ spýtal som sa jej rovno. Čím skôr ju opijem a získam, tým lepšie. Hoci som si bol istý, že by som ju zbalil aj bez alkoholu v jej krvi. Už neraz to tak skoro dopadlo, hoci až teraz som to mal konečne dovolené.
„To čo ty,“ povedala, pozrela na môj pohárik a v sekunde sa pred ňou ukázal ten jej. Barman z nej nedokázal spustiť oči, odkedy prišla. Ona si však barmana ani len nevšimla a v momente do seba kopla celý svoj obsah naraz. „Tak a teraz poďme tancovať!“ prehovorila ani len nečakajúc na moju odpoveď a stiahla ma na tanečný parket.
Hýbala sa ako bohyňa, a tak sa naše telá navzájom v divokom rytme preplietali viac ako hodinu s malými prestávkami, keď sme sa rozhodli venovať omnoho príjemnejšej činnosti. Stačilo len, aby som jej v správnej chvíli prešiel nebadane rukou po podbrušku a ona sa celá zachvela. Mal som ju, kde som chcel.
Ku mne domov sme sa dostali taxíkom, hoci to nebolo tak ďaleko a chôdzou by to trvalo len niekoľko minút. Aké by som však mal potešenie z jej tela, keby sme vedľa seba len kráčali? Takto som mal možnosť ju po celý čas bozkávať a pripraviť na to, čo ju u mňa doma ešte len čakalo.
Medzitým sme ale ešte museli počkať chvíľu, kým naše telá neboli v tesnom kontakte, kým sme prešli od taxíka do mojej brány. Pri výťahu sa však znova spojili a odvtedy sa neodlepili, ani keď sme sa dostali ku dverám.
V sekunde som ju o ne oprel a zatiaľ čo som strkal kľúč do zámky, vášnivo som ju bozkával. Za tento úžasný trik môžem vďačiť rokom skúseností. Bohužiaľ, ku posteli v mojej izbe sme sa nedostali, nakoniec sme skončili na gauči. Už dlho som nezažil niečo také úžasné, tak spontánne a neviazané, niečo nové s niekým novým. Nakoniec som aj bol vďačný za to, ako môj vzťah s bývalkou skončil... Vôňa slobody mi chýbala viac, ako ona...
|
|
|
|
|
|
|
|
celkové hodnocení autora:
100.0 %
|
|
přidat autora k oblíbeným |
|
| hodnotilo celkem autorů: 0 |
komentovat příspěvek
|
|
| autorské hodnocení: 0.0 |
uložit příspěvek
|
|
| známka poroty:
1.5 |
tisk příspěvku |
|
| počet komentářů: 1 |
zaslat vzkaz autorovi
|
|
| počet shlédnutí od publikace: 6 |
výpis autorského hodnocení |
|
|
|
| |
|
|
|
|
|
 |
|
| © 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena |
|
|
|
|
|
