obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Člověk umírá tolikrát, kolikrát ztratí přítele."
Francis Bacon
obr
obr počet přístupů: 2915692 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39806 příspěvků, 5809 autorů a 392466 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: III. kapitola ::

 autor Eryalin publikováno: 21.12.2013, 0:55  
 

Zostal som sedieť ako obarený. Zrazu bola preč a s ňou všetko, čo sme spolu prežili. Všetky tie krásne chvíle, všetky zážitky, všetok čas, ktorý sme nášmu času obaja venovali. Zrazu to odplávalo a ja som stále sedel na gauči, hľadiac na miesto, kde ešte pred chvíľou sedela. Pomaly som vstal a prešiel ku oknu, hľadiac za ňou, ako ľahkým krokom odchádza.
Namiesto smútku vo mne pomaly začal vzrastať hnev. Ako sa so mnou mohla rozísť? Ako mohla len tak vstať a odísť preč, lebo som nechcel ten plod? Veď by to ovplyvnilo aj môj život a ako otec mám právo o tom tiež rozhodovať! A teraz? Odišla si, stále má pod srdcom môj plod a už s tým nemôžem nič urobiť.
Oprel som sa o stenu vedľa okna a ešte stále sa díval na jej postavu. Náš dokonalý vzťah bol preč, odišlo všetko, pre čo som ráno vstával a ona si tak pokojne kráčala preč. Hnev vo mne vrel a všetok ten čas, ktorý sme spolu strávili, mi zrazu prišiel zbytočný. Mal som chuť vypadnúť, odísť z tohto prekliateho bytu a poriadne sa opiť.
Prešiel som do kuchyne, kde som naposledy nechal svoj mobil, odomkol ho a v telefónnom zozname som našiel Zooey, kontakt, o ktorom si moja, teraz už bývalá priateľka myslela, že som ho zmazal po tom, čo sa prevalilo, že som si s ňou písal. Tiež okolo toho robila také neuveriteľné caviky! Vtedy som za ňou prišiel so psími očami a ospravedlním, ktoré som tak celkom nemyslel vážne. Predsa sa mi hrabala v súkromí a nakoniec som mal byť ja ten, kto za ňou priliezol?! Túto potupu som však prehrýzol. Tak veľmi mi záležalo na našom vzťahu. Ešte že som si vtedy jej meno len premenoval.
„Ale, ale, koho to tu máme,“ na druhej strane sa ozval jej samoľúbi hlas.
„Ahoj, zlatko,“ oslovil som ju tak, ako som to aj kedysi zvykol. Teraz som zas mohol. Už nie tajne.
„Mladá ti nebodaj zapleskla dvere pred nosom?“ aj cez slúchadlo som vedel, že sa na druhej strane uškŕňa.
„Mrcha. Čo tak sa vidieť? O pol hodinu v bare, kde sme sa spoznali?“ spýtal som sa jej. Bola to síce diera, ktorej meno som si nedokázal zapamätať, no bola narovnako vzdialená od bytov nás oboch.
„Ale pozývaš,“ povedala a zložila.
Takže som mal necelú hodinu na to, aby som sa tam dostal. Vždy meškala. Aspoň nebola taká puntičkárka, ako moja bývalá. Tá prichádza vždy aspoň o pár minút skôr a podobné správanie vyžadovala aj od ostatných. Položil som mobil na stôl a išiel som do sprchy, oholiť sa a čosi na seba hodiť.
O hodinu na to som už sedel v bare pri pulte a periférne sledoval dvere, kedy sa tam objaví jej dokonalá postava (aj bývalke som vždy hovoril, že táto mala krásavica tie najúžasnejšie nohy). Naschvál som si však dal záležať na tom, aby si to nevšimla, len čo sa jej dokonale dlhé a štíhle nohy ocitli vo dverách. Pokiaľ chcel človek niekoho zbaliť, musel sa vždy tváriť, že mu na ňom nezáleží. Balená sa potom vždy pokúšala vydobyť si pozornosť a potom ju už mal tam, kde chcel. Najlepšie v posteli...
„Ahoj, drahúšik,“ šepla mi do ucha, až mi na chrbte nabehli zimomriavky, a pohladila ma po vnútornej strane stehna, ako si sadala vedľa mňa.
„No čo, čo si dáš?“ spýtal som sa jej rovno. Čím skôr ju opijem a získam, tým lepšie. Hoci som si bol istý, že by som ju zbalil aj bez alkoholu v jej krvi. Už neraz to tak skoro dopadlo, hoci až teraz som to mal konečne dovolené.
„To čo ty,“ povedala, pozrela na môj pohárik a v sekunde sa pred ňou ukázal ten jej. Barman z nej nedokázal spustiť oči, odkedy prišla. Ona si však barmana ani len nevšimla a v momente do seba kopla celý svoj obsah naraz. „Tak a teraz poďme tancovať!“ prehovorila ani len nečakajúc na moju odpoveď a stiahla ma na tanečný parket.
Hýbala sa ako bohyňa, a tak sa naše telá navzájom v divokom rytme preplietali viac ako hodinu s malými prestávkami, keď sme sa rozhodli venovať omnoho príjemnejšej činnosti. Stačilo len, aby som jej v správnej chvíli prešiel nebadane rukou po podbrušku a ona sa celá zachvela. Mal som ju, kde som chcel.
Ku mne domov sme sa dostali taxíkom, hoci to nebolo tak ďaleko a chôdzou by to trvalo len niekoľko minút. Aké by som však mal potešenie z jej tela, keby sme vedľa seba len kráčali? Takto som mal možnosť ju po celý čas bozkávať a pripraviť na to, čo ju u mňa doma ešte len čakalo.
Medzitým sme ale ešte museli počkať chvíľu, kým naše telá neboli v tesnom kontakte, kým sme prešli od taxíka do mojej brány. Pri výťahu sa však znova spojili a odvtedy sa neodlepili, ani keď sme sa dostali ku dverám.
V sekunde som ju o ne oprel a zatiaľ čo som strkal kľúč do zámky, vášnivo som ju bozkával. Za tento úžasný trik môžem vďačiť rokom skúseností. Bohužiaľ, ku posteli v mojej izbe sme sa nedostali, nakoniec sme skončili na gauči. Už dlho som nezažil niečo také úžasné, tak spontánne a neviazané, niečo nové s niekým novým. Nakoniec som aj bol vďačný za to, ako môj vzťah s bývalkou skončil... Vôňa slobody mi chýbala viac, ako ona...


 celkové hodnocení autora: 100.0 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 1 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 6 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 21.12.2013, 0:53:26 Odpovědět 
   Zdravím.

Další část je "dalším zcela osobitým" pohledem na pokračující životní události, zde nenadálé těhotenství partnerky, které náš hrdina neunesl a po svém vyjádření se - partnerce - se oba rozešli (na partnerčin popud). Ono se vlastně ani není čemu divit, stejně jako při početí i po porodu by na výchovu dítěte měli být oba dva (ovšem na to nemá zřejmě každý dost odvahy) Neříká se: chvilka radosti a celý život starostí? Ovšem tento příběh bude zřejmě něčím více než jen vypisováním jednotlivých událostí prostřednictvím jednotlivých hrdinů (jejich pohledu na věc). Zde nejspíš záleží, zda jde o opravdovou lásku, zamilovanost a poblouznění, nebo jen hraní si s druhými (protějšky). I charaktery aktérů hovoří za vše. Vyprávěčem zde není jedna "zcela fiktivní osoba", ale samotné literární postavy. Uvidíme, kam se tento psychologicky laděný příběh posune... Slovenskou gramatiku nehodnotím a na práci šotků Překlepníčků (viz překlepy a nedoklepy v rámci nepozornosti autora) jsem dnes příliš nekoukal.

Hezký večer a psaní zdar.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Emmajackson2711#
(23.10.2020, 08:22)
Filion
(14.10.2020, 22:49)
Koala
(14.10.2020, 20:43)
Barbuch S. D.
(14.10.2020, 07:48)
obr
obr obr obr
obr
Nevěsta
Amatérka
Závod v poušti
Kittanya
Nevyhnutelná ce...
mm
obr
obr obr obr
obr

Proč je dobré číst knihy
Zuzka Brouk
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr