obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Člověk umírá tolikrát, kolikrát ztratí přítele."
Francis Bacon
obr
obr počet přístupů: 2915287 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39387 příspěvků, 5727 autorů a 389805 komentářů :: on-line: 3 ::
obr

:: Luminiscencia 2 ::

 autor VanillaSky publikováno: 12.03.2014, 0:10  
...
 

Realita, alebo nie? Čo je vlastne realita? Pomyslela si Hanelle. Všetko sa mení, míňa, ako víno, ktorého by sa tak rada teraz napila. Ako oblaky na ktoré často hľadela. Aj tie menili svoj tvar a potom sa postupne nenápadne vyparili kamsi do neznáma. Aj ľudia sú nakoniec vo svojej podstate rovnakí. Ak nie úplne, tak každý má niečo z toho druhého. Ako ja a... no nedokončila myšlienku. Prudko si sadla na postel a slzy sa jej nezadržateľne rinuli
z pod privretých viečok. Aj keď to už bolo vyše dva roky čo jej otec zomrel, myšlienky naňho jej ešte stále vháňali slzy do očí.


Niekedy stačia len slová. Slová ktoré vás bodnú ako nôž, priamo do srdca a vaše vnútro rozmetajú na tisíc drobných častíc veľkosti atomu. A niekedy sú také, ktoré vám vnesú do duše slnko aj keď je vonku tma. Presne taký bol jej otec. On vždy dokázal vniesť do jej duše pokoj. Ale v jeden deň, pár dní po jeho smrti sa niečo z tej neotrasiteľnej viery zlomilo. Malý kúsok ostrý ako črepina z rozbitého skla sa jej vtedy zaryl do srdca ako tie slová, čo bodajú ako nôž. Rana sa už síce zahojila, lebo stále to bola len akási myšlienka ktorú ako keby niekto otrávil. Ostala jazva, ktorá mohla hocikedy začať znova krvácať, keďže nevedela čo si má o tom myslieť. Jedna malá udalosť a takto sa dokáže uhniezdiť v hlave. A pritom nevedela nič. Boli to len dohady a akýsi vnútorný nepokoj, ktorý ju občas sprevádzal. Niekedy až akási zvláštna vízia, pocit niečoho, čo zažívala aj napriek tomu, že bola doma v izbe a pritom cítila ako by sa topila. Raz za čas mávala záchvaty, ako keby sa dusila. Ako keby bola pod hladinou a nemohla sa nadýchnuť.


Hanelle vstala a podišla k oknu. Šero skorého rána sa ešte celkom nestihlo vytratiť a tak otvorila okno a vdychovala vôňu ranného vzduchu, ako vôňu kávy. Aj keď radšej mala vôňu noci. Vôňu čiernej kávy v šálke položenej na stole pri sviečke, ktorej tlmené blikajúce svetlo osvetľovalo jej najbližšie okolie. Okolie na dlžku jej vystretej ruky.
Všade na okolo bola tma a v jej hlave sa mihali obrazy, ako kotúč filmu, ktorý ktosi vytiahol z kamery po premietaní v kine.
Rozmýšľala, či aj druhí majú ten film taký čierno biely. Či sú ich myšlienky iba svetlom a tmou, tieňmi všedkých odtieňov sivej.
Každý si myslel, že je iná. Že sa často smeje a zabáva ľudí okolo seba.
A ona bola pritom niekto úplne iný.


Otočila sa od okna a pomalými krokmi prešla k veľkej starej skrini na konci izby. Nahla sa dozadu a spoza skrine vytiahla obraz.
Jej pohľad sa ponoril do obrazu ako keby sa chcel vpiť do každého jeho detailu. Pozerala sa naň dlho akoby sa každý jeho kúsok chcela naučiť naspamäť.A pritom ho tak dobre poznala. Ako svoju dlaň a na nej každú čiaru vytvorenú životom. Každý kúsok by si mohla v hlave donekonečna prehrávať ako obohranú platňu.
Našla ho v ten deň keď jej srdce rozjatrila črepina pochybnosti. Prechádzala sa po otcovej pracovni a spomínala na chvíle strávené s ním vtedy keď ešte žil. Vtom jej pohľad padol na kopu novín z pod ktorých vykúkal akýsi predmet. Nadvihla noviny vytiahla z pod nich obraz o niečo menší ako stránka z novín. Bol to presne tento obraz. Postava dievčatka nakreslená ceruzkou. Stála na chodníku a za ňou bola akási budova. Medzi tým všetkým bola cesta a na nej úplne vzadu požiarnické auto. Dievčatko vyzeralo akési smutné. Ako keby zažilo, alebo malo zažiť nejaký zlý zážitok. Keď sa jej pozrela do očí, videla v nich strach a akoby zúfalstvo.
A pri pohľade na obraz aj ona vždy pocítila akýsi strach. Podobný, ako vtedy, keď nemohla nabrať dych a mala pocit, že sa dusí. Na obraze bol otcov podpis. No aj keby tam nebol, otcove obrazy už videla toľko krát, že by jeho štýl spoznala.
Najprv si myslela, že je to ona keď bola malá. Ale nepamätala si, že by niekedy bola na takom mieste. Istá podoba by tu bola, ale pri lepšom pohľade videla, že to je niekto iný. No bolo tu ešte niečo. Kresba sama o sebe by v nej možno nevyvolala ten zvláštny neurčitý pocit.
Spolu s ňou našla fotografiu podľa ktorej bola nakreslená. Na jej zadnej časti boli dve slová... odpusť mi. Podľa písma spoznala, že to písal jej otec. Fotografia sa záhadne stratila. Deň potom, čo ju našla.


Hanelle hľadela na obraz a zrazu ju z nevysvetliteľných dôvodov pochytila triaška. Tak ako už zopár krát pri pohľade naň. Preto ho aj zastrčila za skriňu. Aby ho nemala stále na očiach. Čas od času ju ale niečo prinútilo ho vybrať, tak ako teraz.
"Prečo? " kričala Hanelle, triasla sa na celom tele a s obrazom v ruke sa posadila na studenú dlážku. Chcela ho rozbiť a roztrhať papier ktorý bol teraz bezpečne chránený sklom. Ale nemohla. Čosi, čomu nerozumela jej to nedovolilo.


 celkové hodnocení autora: 99.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 1 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 7 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Adam Javorka 12.03.2014, 14:26:03 Odpovědět 
   Ahoj Vivuška! Príjemne a zaujímavo a aj na premýšľanie. A vraj som ja záhadný...
 Šíma 12.03.2014, 0:10:30 Odpovědět 
   Zdravím.

Opět zajímavě napsáno.

Má tato část nějakou souvislost s tou první, nebo se jen podobají v určitých detailech (viz psychologie postav a podobně). Byť je každý z nás jiný, některé věci prožíváme stejně.

Ať už zde hraje hlavní roli již zmíněná psychologie, či tajemno a věci mezi nebem a zemí, máme možnost pohlédnout do mysli (nitra) naší hrdinky, která se pohybuje nejen v "moři" svých citů a pocitů, ale také pátrá ve své minulosti (a možná se snaží nahlédnout až "za roh" - do míst, kam nemá obyčejný smrtelník přístup).

Slovenskou gramatiku nehodnotím, pozor však na chybějící čárky a mezery v textu.

Hezký den a múzám zdar.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
Straba
(15.8.2019, 14:44)
Biskup z Bath&Wells
(9.8.2019, 10:09)
obr
obr obr obr
obr
Kapitán Smrt - ...
Siggi
Ty a ja
MarkízDeSade
Moje poprvé
Edith
obr
obr obr obr
obr

S kohoutem na víně (i bez něj)...
Irrecoverable
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr