obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Mír je jen nemocná válka, čekající na své uzdravení."
Gandalf
obr
obr počet přístupů: 2915293 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39397 příspěvků, 5729 autorů a 389841 komentářů :: on-line: 0 ::
obr

:: Luminiscencia 6 ::

 autor VanillaSky publikováno: 08.04.2014, 11:17  
...
 

Nynet podišla k vozíku a s pocitom úľavy sa pobrala s Lisbeth na určené miesto. Prešla zopár krokov, tisnúc pred sebou vozík, keď na ňu Lisbeth zvolala. „Počkaj, zastav sa,“ povedala a zahľadela sa na mladý párik postávajúci obďaleč.
„Prídeme neskoro, mali by sme už ísť,“ povedala Nynet a pozrela smerom kam hľadela Lisbeth.
„Nehovor mi čo mám robiť. Ty si tu na to, aby si mi pomohla a nie rozkazovala!“
Nynet stíchla a postavila sa kúsok od vozíka.
Lisbeth sa znova otočila smerom k tým dvom. Pozerala sa na nich ako sa na niečom smejú a popri tom vyzerajú tak šťastne. Musela sa priznať, že im trocha závidí. Ona nikoho takého nemala. Nemala sa s kým porozprávať, ani zasmiať. Nehovoriac už o iných veciach čo s tým všetkým súviseli.
Boli časy, keď mala zopár známostí, ale nikdy to nebolo nič až tak vážne. Až na jednu, no to sa už tiež skončilo. Pár dní potom, ako mala nehodu, ju bol navštíviť v nemocnici. Nevedela o tom, lebo v tej dobe nevedela ešte vôbec o ničom. Ani o tom, že žije. Až keď sa prebrala sestrička jej povedala, že mala návštevu. Zdržal sa len chvíľu. Pozrel sa na Lisbeth, opýtal sa ako na tom asi bude a keď mu sestrička povedala čo môže očakávať, bez slova odišiel.
Odvtedy sa už nevrátil. Ani do nemocnice a ani potom neskôr keď už bola doma. Potom už ani nedúfala, že by mohla ešte niekoho mať. Vlastne túto myšlienku ako keby pochovala spolu s jej starým telom. A toto jej nové bolo k ničomu, takže načo si robiť ilúzie. Až teraz keď videla tú ženu s mužom, ako sa spolu bavia, niečo sa v nej ako keby zlomilo. No vzápätí tie myšlienky znova potlačila niekde do úzadia, kde boli doteraz.
Veď kto by už len o ňu mohol mať záujem. A čo by už ona komu mohla dať, okrem toho, že budú viesť nekonečné rozhovory v jej izbe plnej ponurej temnoty.

Otočila sa smerom k rieke a pozerala na jej hladinu. Tento pohľad ju nesmierne upokojoval. Bolo to niečo na čo by sa dokázala pozerať hodiny a predsa vedela, že by ju nikdy neomrzel. Pri tomto živom obraze cítila istotu, ktorú necítila v ničom inom. Po hodnej chvíli sa otočila smerom k Nynet a kývla hlavou. Nynet prišla k vozíku a tisnúc ho pred sebou mlčiac kráčala po chodníku.


„Tak ste predsa len prišli. Vedel som, že sa necháte nakoniec prehovoriť.“
Začula zrazu za sebou. Keď ju Nynet otočila uvidela muža, čo stál pred ňou.
„Ako sa vám páčia fotky? A čo kresby, no nie sú úžasné?“
„Sú. A vy ste?“ spýtala sa Lisbeth.
„Prepáčte, nechal som sa akosi uniesť a ani som vás neprivítal. Tak teda vitajte na výstave a cíťte sa tu čo najlepšie. Som Hugo, ten čo vás toľko otravoval, aby ste sem prišla.“
„Ďakujem za privítanie. Tiež dúfam, že som sem neprišla zbytočne,“ povedala Lisbeth s ironiou v hlase.
„To dúfam aj ja. Okrem toho, že si pozriete výstavu mojej večnej múzy, som vás sem pozval aj pre niečo iné. Ale najprv ak dovolíte, rád by som vás zoznámil s Hanelle. S autorkou týchto skvostov.“
„Len už toľko nepreháňaj,“ zvolala Hanelle ktorá kráčala smerom k nim.
„Ja a preháňať? To by som si nikdy nedovolil, veď ma natoľko už predsa poznáš.“
„Veď práve, že ťa poznám.“
„Tak vidíte, toto je celá Hanelle.“
Hanelle sa usmiala a podišla bližšie k žene sediacej na vozíku.
„Vy musíte byť Lisbeth. Hugo mi o vás veľa rozprával.“
„Že je očarený vašimi básňami a...“
„Naozaj? Mne sa zdá, že je očarený všetkým,“ povedala Lisbeth a s úsmevom sa pozrela na Huga.
„No tak sme sa už všetci predstavili a teraz by sme si mohli ísť na chvíľu sadnúť. Chcel by som s vami obomi niečo prebrať.“
„Tak ja už síce sedím, ale prosím, môžeme sa presunúť niekde inde,“ povedala Lisbeth.
Ani nevedela kde sa v nej zrazu vzalo toľko sarkazmu. Možno to bolo preto, že títo dvaja v nej vyvolávali akýsi zvláštny pocit.
Zase tí šťastní, vysmiati ľudia. Šíriaci okolo seba kopu pozitívnej energie. No ktovie ako to bolo v ich vnútri.
Hugo sa tváril, že ju nepočul a zaviedol obe k stolu v rohu miestnosti.
„Tu budeme mať trocha súkromia,“ povedal a odsunul si stoličku.
Lisbeth sa poobzerala okolo seba. Po miestnosti sa prechádzali ľudia a zastavovali sa pri jednotlivých obrazoch.

Potom sa otočila naspäť k tým dvom a snažila sa vnímať čo jej chce Hugo povedať. Začínala už byť unavená. Nezvykla byť tak dlho z domu preč. Najprv neplánovane predlžená cesta smerom sem a teraz tu bude musieť ktovie ako dlho trčať. Aj keď sa sem zo začiatku tešila, teraz jej to už nepripadalo také zábavné. Okolo plno ľudí a pred ňou dvaja ktorých vlastne vôbec nepozná. Tak čo tu dočerta robím, pomyslela
si v duchu. Až Hugove slová ju vytrhli zo zamyslenia sa. Teda ich ďalšia časť, lebo zvyšok vôbec nepočula.

„... ako som povedal, mali by sme to vyskúšať. Vaše básne majú v sebe niečo tajomné čo im dodáva neopakovateľnú atmosféru a tuná Hanelle dáva zase niečo tajomné do svojich obrazov. Takže čo keby ste vy dve vytvorili niečo spoločné?“
„Ako to myslíš?“ opýtala sa Hanelle, lebo zjavne nevedela čo má Hugo v pláne a rovnako ako Lisbeth vyzerala zaskočene.
„Mali by ste spoločne vydať knihu. Tuná Lisbeth do nej napíše básne a ty, nakreslíš nejaké obrázky. Samozrejme sa najprv musíte lepšie spoznať, no a potom sa môžeme dať
do toho. Čo vy na to?“
„Ak bude Lisbeth súhlasiť, môžeme to skúsiť. Prečítala som jej knihu a musím povedať, že tiež ma napadlo niečo podobné,“ povedala Hanelle a pozrela sa na Lisbeth.

Ako tak na seba chvíľu hľadeli, Lisbeth sa zrazu, len na malý okamih zazdalo, ako keby Hanelle poznala večnosť. Pritom sa dnes videli po prvý raz. Zrazu zbledla a odvrátila tvár.
„Stalo sa niečo?“ opýtal sa Hugo a rýchlo k nej podišiel.
„Nie, nič sa nestalo,“ odvetila Lisbeth. „Len som už unavená a ak sa neurazíte, rada by som išla domov.“
„Dobre, ak myslíte. Ale ešte ste nevidela celú výstavu a...“
„Pozriem si ju inokedy. Porozmýšľam o tom vašom návrhu a prídem vám dať vedieť ako som sa rozhodla.“
Krátko sa rozlúčili, pričom mala Hanelle pocit, že Lisbeth chce čo najskôr odtiaľto utiecť. Niekde vo svojom vnútri sa jej začala rodiť myšlienka na to, že tú ženu odniekiaľ pozná. No vzápätí ju vypustila z hlavy a pozerala sa, ako ju Nynet vezie z miestnosti.


Keď sa Hanelle konečne dostala domov, prezliekla sa a rozhodla, že si pôjde niekde sadnúť. Nechcela byť sama. Aj keď ani tam nebude mať spoločnosť, no i tak bude aspoň medzi ľuďmi.
Prišla do kaviarne sadla si za stôl a objednala kávu. Ako tak hľadela do šálky v mysli sa jej začali vybavovať slová, ktoré postupne tvorili akýsi celok. Aj keď im nerozumela, vzala servítku zo stola a kdesi v kabelke vylovila ceruzku. Začala písať slovo za slovom tak ako postupne prichádzali.

Črepy v hlave

preťali myšlienky

vo dvoje.

A ty sa strácaš

kdesi v neznámom svete.

Už nie si sama, aj

niekto druhý myslí

ako ty.

Keď ona padá

na kolená, ty vstávaš

zo zeme.

Len na súmraku

a svitaní sa deň

s nocou stretnú

v jednej sekunde.

Na ten čas prestane

existovať svet.

A v tvojej hlave

prázdno je.

V tej sekunde vnímaš

to nič, vír kruhov

na vode.

Keď dopadne kameň

na hladinu dlane.

Rozvíri čiary života.

Zmení, čo bolo dané.

Si jedna a predsa

ste dve tváre.

Rozdielne oči, nos, aj ústa.

A duša, taká istá

ako tvoja, je aj

v jej tele.

Dopísala, a prečítala si celok toho, čo jej ani teraz nedávalo význam. Vôbec nerozumela ani tomu, ako k takému niečomu prišla. Veď od toho je tu Lisbeth, ktorú len pred pár hodinami spoznala, aby vymýšľala takéto veci. Ona, Hanelle, je všeličo iné, len nie niekto kto by vedel písať básne. Alebo ako to má nazvať. Toto skôr vyzeralo ako nejaká intuícia.
Ako myšlienky niekoho iného, kto jej ich takýmto spôsobom podsunul.
Zložila servítku a spolu s ceruzkou ju vložila do kabelky. Kávy sa ani nedotkla. Vstala, položila na stôl peniaze a pobrala sa preč.


 celkové hodnocení autora: 99.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 1 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 5 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Adam Javorka 08.04.2014, 16:44:09 Odpovědět 
   Vivien, zdravím a chválim dobre čítanie, ktoré mi jej obsahovo aj blízke. Píšem a dokonca sa vyfarbím, takže mám rád umenie a to výtvarné a aj tak trošku aj hudobné a poéziu. Len píš, lebo ťa má múza radá a pokojne ju môžeš aj zastupovať, ona ti to dovolila....
 Šíma 08.04.2014, 11:16:38 Odpovědět 
   Zdravím.

V této části se obě linky setkaly (či protnuly), stejně tak se potkaly obě ženy (o kterých se psalo v předchozích částech) na oné výstavě. Měl Hugo v úmyslu Hanelle s Lisbeth spolu seznámit? Spojit výtvarné umění s poezií? Občas má Náhoda podivný smysl pro ironii... Uvidíme v další části... Být vězněm ve vlastním těle, či mysli, totiž není žádný med. Pak nezbývá, než si zvyknout, protože jiné východisko (mimo smrti) neexistuje. Ale dost filosofování a úvah nad dějem samotného příběhu. Slovenskou gramatiku nehodnotím, pozor však na čárky, všiml jsem si, že jich poměrně dost (v souvětích) chybí.

Hezký den a múzám zdar.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
tester2
(18.9.2019, 20:40)
tester
(18.9.2019, 20:37)
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
obr
obr obr obr
obr
Z obchodu žilet...
kimberly1995
Pohlédl jsem jí...
Lulu
Kapitola 3- Set...
Desdemone
obr
obr obr obr
obr

Co se to tu, sakra, děje? III.
Cora
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr