obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Přítel je ten, kdo o vás ví všechno a má vás pořád stejně rád."
Elbert Hubbard
obr
obr počet přístupů: 2915287 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39387 příspěvků, 5727 autorů a 389805 komentářů :: on-line: 3 ::
obr

:: Luminiscencia 7 ::

 autor VanillaSky publikováno: 14.04.2014, 15:03  
...
 

Potom čo sa Lisbeth vrátila domov z výstavy a po celom pre ňu úmornom dni, si hneď išla ľahnúť do postele. Najprv nemohla zaspať, pretože stále musela myslieť na všetko, čo v ten deň zažila. Myšlienky sa jej postupne začali zlievať do akéhosi celku, ako keď piesok na púšti vytvára duny. Prevaľovali sa jedna cez druhú a z tej spleti sa vynorilo zopár slov ktoré sa spájali do viet. Zrazu sa jej akoby zahmlilo pred očami a znova začula ten neznámy hlas vo svojej hlave.

Ktosi na teba

stále čaká.

Je ako ty, len mladšia.

A fotky mlčia.

Nepovedia, že spája

vás čosi viac.

Ako keby len slovo viac bolo podstatné. Nič iné, len toto jediné slovo.
„Aké fotky, čo to má znamenať? Prečo musím stále počúvať ten hlas ktorému vôbec nerozumiem!“ povedala Lisbeth a otočila hlavu nabok.
Dlhé čierne vlasy jej zakryli tvár, takže nebolo vidieť slzy, ktoré jej stekali po lícach.
Už nevládala premýšľať. Oči sa jej zatvárali a stále ako keby z diaľky počula hlas, ktorý opakoval jedno slovo...

… viac, viac, viac. Ako odbíjanie hodín v jej izbe. Každý deň, každú hodinu v tú istú dobu. Stále sa opakujúcu v nikdy sa nekončiacom kruhu jej dní a nocí plných prázdnoty.

Videla svojho otca, ako stojí na chodníku a pozerá sa na ňu. Ona kľačí a farebnými kriedami kreslí po chodníku dve postavy a nad nimi slnko. Pozerá na seba ako keby z výšky a to dievča hľadí na ňu. Ale veď to nie som ja. Kto je to dievča? Ocko, kto je to dievča vedľa teba? Ocko...
Lisbeth sa strhla zo sna a v tom začula ako niekto klope na dvere. Tie sa vzápätí otvorili a Nynet nazrela do izby. Keď uvidela, že Lisbeth je už hore vošla do vnútra a dvere za sebou zavrela. „Prepáčte ak som vás zobudila, ale ktosi za vami prišiel.“
„Tak skoro ráno? Kto už by tu len za mnou chodil?“
„Vraví, že je súkromný detektív a prišiel za vami s istou záležitosťou o ktorej mi nechcel nič povedať.“
„Detektív? Čo už by len odo mňa mohol chcieť nejaký detektív?“
„Mám ho poslať preč?“ spýtala sa Nynet.
„Nie, povedz mu nech počká. Ponúkni mu nejaké občerstvenie a príď sem.“
Nynet odišla a Lisbeth zatiaľ premýšľala načo sem ten muž mohol prísť. Keď zistila, že ju aj tak nič nenapadá, spomenula si na sen čo sa jej sníval. No aj ten bol rovnako záhadný ako mužova návšteva.

Keď ju Nynet doviezla k dverám obývačky, kázala jej aby potichu pootvorila dvere. Nazrela dnu. Muž sedel na gauči a prezeral si akýsi časopis. Mohol mať okolo štyridsať rokov, možno viac. Aj keď sedel, vyzeral byť dosť vysoký. Čierne, trocha prešedivelé vlasy mal nakrátko ostrihané. Lisbeth sa otočila k Nynet a naznačila jej, aby ju odviezla dnu. Keď ju muž zbadal, vstal a časopis odložil na stôl. „Dobré ráno. Prepáčte, že som k vám takto skoro prišiel. Musím vám niečo povedať a myslím, že je najvyšší čas, aby ste sa to dozvedela,“ povedal muž a podišiel k nej.
„To musí byť teda ozaj dôležité. A kto vlastne ste?“
„Prepáčte, úplne som sa zabudol predstaviť.“
„Už sa toľko neospravedlňujte. Dáte si niečo? Kávu, alebo čaj?“
„Čaj, ak môžem poprosiť.“
„Nynet, prines nám prosím ťa čaj,“ povedala Lisbeth a znova sa otočila k mužovi.
„Volám sa Edgar. Som súkromný detektív a... neviem ako mám začať...“
„Sadnite si a proste povedzte to, kvôli čomu ste prišli.“
Edgar si sadol a ešte chvíľu mlčal hľadiac pritom do zeme.
„No tak budeme tu teraz takto mlčky sedieť, alebo mi už konečne poviete prečo ste ma museli takto skoro ráno navštíviť?“
„Pred vyše dvoma rokmi som vám poslal list. Bolo v ňom písané to o čom som vám teraz prišiel povedať. Akurát, že vtedy ste si list neprečítala, lebo...“
„To ste boli vy? Ten čo mi poslal list kvôli ktorému som teraz na vozíku? List, ktorý nemal adresu odosielateľa a kvôli ktorému sa teraz nemôžem skoro ani pohnúť?“
„Ano, ja som vám poslal list a videl som aj, že ste si ho neprečítala. Myslela ste si, že sa stratil pri tej nehode, ale našiel som ho a vzal s tým, že vám ho pri vhodnej príležitosti prinesiem.“
„Pri vhodnej príležitosti? Máte pocit, že je ešte niečo čo by sa dalo nazvať vhodná príležitosť?“ skríkla Lisbeth a pri pomyslení na to, že tento muž jej zničil zvyšok života sa jej zakrútila hlava.
Konečne našla vinníka. Našla toho o kom sa jej snívalo o kom premýšľala, ale vždy to bol len ktosi neurčitý. Ktosi kto bol v jej predstavách zodpovedný za toto všetko. Alebo aspoň niekto na koho mohla všetko zvaliť, aby sa jej konečne možno aspoň trocha uľavilo.
„Odíďte,“ povedala už normálnym hlasom, ale ešte stále plným hnevu.
„Nemôžem odísť, musím vám povedať niečo čo by ste mala vedieť. Teraz keď...“
„Vy ste ma nepočuli? Odíďte a už sa tu viac neukazujte.“
Edgar vstal, podišiel k Lisbet a povedal. „Dobre idem, ale vrátim sa neskôr keď sa ukľudníte.“
Nynet vošla práve vo chvíli keď chcel Edgar otvoriť dvere. Prešiel popri nej a bez slova odišiel.
„Prečo ten muž už išiel?“ spýtala sa Nynet a tácku s čajom položila na stôl.
„Musel náhle odísť,“ povedala Nynet a dodala, „ak by sa ešte vrátil, už ho sem nikdy nepúšťaj. Na nič sa ma nepýtaj. Odnes ten čaj a nechaj ma samú.“
Nynet vzala čaj a vyšla z miestnosti. Lisbet tam ešte dlho sedela, sama a v tichu, bez myšlienok. Prvý raz mala pocit, že konečne nemusí na nič myslieť a jej vnútro je úplne čisté bez akéhokoľvek náznaku hnevu. Také niečo ešte nezažila. Aj keď predsa len čosi hlboko v nej jej na okamih našepkávalo, že je to len ticho pred búrkou.


 celkové hodnocení autora: 99.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 1 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 2.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 3 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Adam Javorka 14.04.2014, 20:41:57 Odpovědět 
   Ahoj Vivien! jej, píšeš tak príjemne a viem že sa už teším na ďalšie pokračovanie. A naozaj je to zaujímave, takže máš minimálne o jedného oddaného čitateľa postarané!" Tak len píš, lebo ti to svedčí...
 Šíma 14.04.2014, 15:02:33 Odpovědět 
   Zdravím.

Texty psané ve slovenčině se mi začínají líbít čím dál více... Kdysi jsem četl mnoho knih v tomto jazyce (otec je ze Slovenska) a máme doma i mnoho knih psané slovensky... Já jen na okraj, avšak slovenskou gramatiku si hodnotit netroufám, tam mám ještě mezery!

Ale k příběhu. Vypadá to zajímavě. Naše hrdinka bojuje se svými vnitřními démony. Zajímalo by mne, co že ví onen soukromý detektiv. Ticho před bouří!? Ano, správná poznámka, kdo ví, kudy se vyprávění vydá a co se může stát!

Hezký den a múzám zdar.

P.S. Pozor na chybějící čárky ve větách a souvětích.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
Straba
(15.8.2019, 14:44)
Biskup z Bath&Wells
(9.8.2019, 10:09)
obr
obr obr obr
obr
Mamince
bumik
Bojovnice- Příb...
Deliria666
První případ Da...
Bob Cileček
obr
obr obr obr
obr

S kohoutem na víně (i bez něj)...
Irrecoverable
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr