obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Slunce tak neupřímně tvoří klam dokonalého světa."
NelaS
obr
obr počet přístupů: 2915541 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39805 příspěvků, 5772 autorů a 391736 komentářů :: on-line: 0 ::
obr

:: Zhmotnenie ::

 autor Sonya publikováno: 01.07.2014, 13:41  
Touto poviedkou chcem vlastne povedať, že by som potrebovala editovať niektoré príspevky, ale neviem zohnať príslušného redaktora, ktorý by mi to mohol urobiť. Dá sa mi, prosím, pomôcť?
 

Rada píšem. Neviem, či aj dobre, ale takisto rada si to myslím, najmä keď mi v rámci bipolárnej poruchy nehorázne stúpa sebavedomie. Hmm, čo je zlé na tom, byť kráľovnou vesmíru? Vševedúcou bohyňou? Ľúbeznou vílou? V normálnej až depresívnej nálade mi to pripadá totálne švihnuté, ale vtedy to má skrátka šmrnc.
Aby boli príbehy dobré, človek si musí svoje postavy a prostredie zhmotniť, to si uvedomujem. Chcem vám však vyrozprávať, ako veľmi sa niekedy to zhmotnenie môže odohrať.

Zmráka sa. Sedím pri počítači a svetlo z obrazovky mi čoraz viac osvetľuje tvár. Asi to vyzerá prízračne. Napadá mi pri tom, že by som mohla spísať niečo hororové, ale keďže pod dlhými rukávmi skrývam nové, čerstvé rezné rany, píšem o tom. Najlepšie príbehy totiž tvorí sám život.
Sára. Jedna z mojich fiktívnych kamarátok, a hoci si priateľstvo priam posvätne vážim, robím jej práve zle. Berie do rúk dýku, a – ach, nie! – zarezáva si do predlaktia. Dobre viem, že ju to bolí, viem, ako sa cíti a čo ju k tomu dohnalo. Poznám, žiaľ, každučkú myšlienku v jej hlave.
Môžeš mi odpustiť? myslím si. Viem, pripadá ti to ako biznis, ako obyčajné zháňanie priazne čitateľov, ale každá sranda niečo stojí. Mňa i teba. Mňa kus svedomia, teba kus bolesti. Ale neboj, bude ti po tom lepšie. Len mi ver v jednom. Padneš do toho. A budeš potrebovať veľmi veľa vnútornej sily a uvedomenia si skutočností, aby si z toho vyšla ako víťaz. Ibaže, Sára, ja viem, že ty to dokážeš.
Na to prídeš aj sama, prípadne ti pomôže psychoterapia. Ponúkla som ti ju, a ty si po nej hrabla všetkými desiatimi. Akoby nie, keď si sa do svojho psychológa zamilovala! Do konca života mi bude ľúto, že ťa odkopol, keď si ho stále potrebovala. Viem, viem, vnímaš – vlastne vnímame to ako zradu. Ale asi to tak malo byť. Priviedlo ťa to do druhej terapie, a síce sme spočiatku obe boli nedôverčivé, napokon sme pochopili, že táto psychologička je ďalší dôveryhodný človek, ktorý pomôže. Nie síce vždy a tak, ako by sme si predstavovali (preto som koncom januára takmer zomrela), ale obe máme rady i ju, však? Najmä preto, že sme i vďaka nej pochopili: Prestaň sa ľutovať!
Zasmiala som sa. Nech žijú psychológovia. A akýsi dievčenský hlas v mojej hlave sa zasmial tiež.

Larissa. Ďalšia moja virtuálna kamarátka. Mám ju rada pre jej odvahu – hej, koľko ľudí by si začalo so svojím lekárom? – a (snáď) čestnosť. Teda aspoň jej pozostatky. Marka, svojho zubára, mala odmietnuť hneď na začiatku, nie vtedy, keď sa už veci rozbehli úplne nesprávnym smerom. Iste i ona na tom mala svoj podiel. Marc sa predsa zrejme zabil aj kvôli nej, nielen pre to, že mu pes úplne znivočil tvár. Samozrejme, najväčší podiel viny na tom mám ja, autorka.
Pomyslím si to isté. Lara, môžeš mi odpustiť? I ja som mala Marka rada. Bol veľmi príjemným spoločníkom, a hoci nebol schopný dodržať lekársku etiku, toto si nezaslúžil. Česť jeho pamiatke.
Zvláštne je, že táto myšlienka akoby mi prebehla hlavou dvakrát v tom istom čase.

A napokon Alica, asi moja najobľúbenejšia priateľka z nereálneho sveta. Okej, dopadla mizerne. Celkom dosť, totiž – zabila som ju. I ona, chudina, bola duševne chorá a rezala sa. To sme teda spolu so Sárou veselé trio! Môžme založiť nejaký spolok. Viete, že všetky tri sme chodili k tej istej psychologičke? Tá z nás musela byť na mašľu. Toľko zjazvených rúk, toľko smutných príbehov z minulosti, toľko duševnej bolesti. Nuž, aby som napokon nepochovávala aj svoju terapeutku.
Alica to z nás mala najhoršie. Trpela navyše aj cukrovkou, a sebapoškodzovanie pre ňu znamenalo tak veľa, že mu napokon podľahla. Tentoraz – nechcem však byť alibistka – si za to mohla tak trochu aj sama, mala si nechať pomôcť a možno aj poradiť nielen od odborníkov, ale i od nás, jej priateliek, ktoré si prechádzame tým istým. Ja, Sonya, som hraničnú poruchu osobnosti porazila. Sára je na dobrej ceste. Ale Alicu to zmietlo, celý ten kolotoč nálad a najmä sebapoškodzovanie. Nedokázala sa ho vzdať a to sa jej stalo osudným.
Vzdychla som si... a za mnou sa ozval ďalší vzdych. Spolu so smiechom a plačom.

* * *


Áno, máte pravdu. Zhmotnili sa, všetky tri! Stáli rovno za mnou, keď som sa prudko zvrtla, vydesená k smrti. (Aby som napokon nepochovávala aj seba...) Nebudem vám opisovať, ako vyzerali, to nechám na vašu fantáziu, hoci minimálne Alicu som vám už opísala. Teraz však... ach, bože... keďže bola mŕtva... Videli ste pôvodný Řbitov zviřátek? Vyzerala presne ako Victor Pascow, taká bola... priehľadná... bolo jej vidno žily... Samozrejme, nemala kus hlavy na kašu, ale na jej podrezané ruky som sa neodvážila pozrieť.
„Ahoj, Sonya,“ povedali všetky tri ako jedna. „Prišli sme ťa pozrieť.“
Úplne prvé, čo mi prebehlo hlavou, bolo: A pomstiť sa ti za tvoje správanie voči nám. Najmä Alica by na to mala plné právo. Ale ako som tak na ne hľadela, usmievali sa celkom priateľsky a ich postoje nenaznačovali agresivitu.
„Č-čo si že-želáte?“ vykoktala som ako idiot. Vtedy konečne prehovorili po jednej.
„Ja ti ďakujem,“ povedala Sára jednoducho. „Sledujem ťa a vidím tvoje pokroky. Beriem si z nich príklad a sama začínam porážať HPO. Vďaka.“
Larissa sa na mňa smutne usmiala. „Prišla som ti len povedať, že to s Markom ma mrzí. I za teba. Môžem si požičať toto?“ natiahla sa za malým hranatým svietnikom, ktorý mi venoval Thomas, bývalý priateľ. „Chcem si to nechať a zapáliť mu vo večnosti sviečku.“
„Nech sa páči,“ povedala som ako robot.
Alica chvíľu premýšľala. „Neboj sa ma, Sonya,“ povedala napokon. „Koniec koncov, vidím ti do hlavy rovnako, ako ty vidíš do mojej a viem, že Victor bol tvojou obľúbenou postavou,“ zasmiala sa. „Mám na teba jednu prosbu.“
Skúsila som pozrieť jej do tej hlavy. Nešlo to, odrazu nie. Vydesilo ma to. Panebože, moje postavy sa mi úplne vymkli spod kontroly!
„Dobre, čo to teda bude?“ spýtala som sa rezignovane.
„V prvom rade ma premenuj v poviedkach Porada, Lekárom a Čestné prehlásenie na Alicu Turner – vieš, vydala som sa,“ zaškerila sa.
Zalapala som po dychu. Všimla si to a jej úškrn začal pripomínať ten Mačkin z najnovšej Alice v Krajine zázrakov. „No čo, nevidela si Mŕtvu nevestu? Videla. Chceš k tomu niečo viac?“
Keďže som sa stále nezmohla na slovo, po krátkom vzdychu pokračovala. „Pozri mi na predlaktia – hneď a povinne!“
Pokrútila som hlavou, ale jej uprený pohľad do mojich očí ma prinútil sklopiť zrak. Mala na sebe to isté zakrvavené tričko a džínsy, v ktorých som ju nechala zomrieť. To som si všimla. Ale doteraz som si nevšimla tie... ach, tie rozporciované ruky, doslova až na kosť, akoby Alica požila drogu zvanú krokodíl. Bol to príšerný pohľad, na ktorý do konca života nezabudnem, a to i napriek všetkým desivým scénam v Řbitove zviřátek. Nikdy by som si nebola bývala pomyslela, že človek si sám môže až takto ublížiť. Preboha, čím to robila? Motorovou pílou?
„Radšej sa nepýtaj,“ usmiala sa pochmúrne. Potom ku mne chvatne pristúpila. „Sonya,“ zasipela, „nikdy viac to nerob. Viem, je to droga, ale tie ťahajú len do pekla. Do pekla, Sonya, do pekla...“
Viac si nepamätám.
Keď som sa prebrala, v izbe bola tma a ticho. A najmä, vďakabohu, prázdno. Dolámane som sa postavila, rozsvietila svetlo a otočila som sa späť do izby. Zrak mi padol na veľký obraz, ktorý mi predtým na stene určite nevisel: Alica Turner s natiahnutými, dorasovanými predlaktiami, ktorá však tentoraz nevyzerala ako Victor, ale ako Rachelina sestra Zelda. Takmer som omdlela znova, táto postava bola totiž zo Řbitova tá najdesivejšia.
„Čo ešte chceš!“ zrevala som, ale dievčina na obraze sa len desivo usmiala.

* * *


„Vďaka“ hraničnej poruche som na invalidnom dôchodku. Keďže je slušný, mohla som si hneď na druhý deň dovoliť prenajať garsónku a vypadnúť z bytu – napokon, na osamostatnenie som už mala vek.
Do tej izby som sa nikdy viac nevrátila a nikdy viac som si neublížila. Sára, Larissa a Alica sa mi pripomínali iba v poviedkach, ktoré som o nich napísala, nijak ináč. A zo mňa sa napokon stala úspešná spisovateľka, ktorá však už žiadnej svojej postave nedovolila žiadnym spôsobom úmyselne sa zraniť. A žiadne ďalšie reálne návštevy zo sveta svojej fantázie som nemala.
Alebo sa so mnou len pohrávala myseľ...?


 celkové hodnocení autora: 86.6 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 5 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 8 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 01.07.2014, 13:40:34 Odpovědět 
   Zdravím.

Tento čtivý a od srdce napsaný text se na jedné straně tváří jako určité "vyznání" (či vypsaní se) a na straně druhé jako taková docela hororová povídka, kdy autorku prozaických textů děsí a pronásledují její démoni... (třeba i její vlastní příběhové postavy) Dobrý námět na horror!

Pravda je taková, že každý z nás nese svůj kříž. Já jsem zase přisleplý a také bych potřeboval betareadera! Bez legrace, ono se popravdě nedostatky (a chybky obecně) hledají lépe v cizích textech, protože ty vlastní "známe" docela do mrtě, nebo si to alespoň myslíme. Říkám tomu: "autorská slepota".

K Perexu... Zkus napsat svou "žádost" do Fóra, kupříkladu do vlákna: "Oznámení všem", nebo do jiného vhodného vlákna (třeba proč autoři nečtou cizí texty, či proč čtenáři nevidí autory, a podobně).

K možné editaci... Na SASPI editovat již publikované texty nelze, ale to nic nemění na faktu, že si je můžeš změnit u sebe. Zda by Ti pomohl někdo z redaktorů, to netuším, ale... V současné době je činných redaktorů opravdu málo a mají (včetně mne) hodně práce s texty ostatních autorů, než aby opravovali a editovali Tvé texty (i ve slovenštině).

Možná by pomohl nějaký kamarád či přítel, který zná nejen slovenskou gramatiku, ale i zná Tvůj styl a dovedl by se podívat na Tvé texty docela "cizíma očima" a nebál se Ti říci, kde Ti to případně skřípe. Já vím, jde o obecné rady, ale já Ti jinak nepomůžu, je mi líto!

Přeji hezký den a múzám zdar.
 ze dne 01.07.2014, 15:22:13  
   Sonya: Díky! Aj tebe pekný deň :)
 ze dne 01.07.2014, 15:19:18  
   Šíma: Napiš Ekyelce do vzkazníku, co přesně chceš smazat a proč a ona to už zařídí!

Hezký den.
 ze dne 01.07.2014, 15:04:32  
   Sonya: A to som si myslela, že horory písať neviem - nuž, a možno viem! Mám netušený potenciál :D
Jejda, tak to ma mrzí, že editovať sa to už nedá, ale dá sa to teda aspoň vymazať, niektoré tie príspevky? Konkrétne tie tri, čo spomínam v texte (Porada, Lekárom, Čestné prehl.), pretože som tam uviedla reálne priezvisko a dotyčná slečna ma na to plným právom upozornila, že z osobných dôvodov sa jej to nepáči. Vlastne preto bola táto poviedka napísaná, ale keď už, tak nech je tou "čtivou" formou.
A známka moc potešila :)
 ze dne 01.07.2014, 13:42:17  
   Šíma: P.S. Jedňucha je nejen pro povzbuzení, stejně se hodnocení poroty do celkového hodnocení nezapočítává! ;-) Tvůj styl se mi líbi...
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
TheaK
(16.5.2020, 11:57)
Ka
(11.5.2020, 21:51)
BukBird
(3.5.2020, 22:07)
Kakofonie Osudu
(2.5.2020, 20:00)
obr
obr obr obr
obr
Proč potřebuje ...
markus
Nota
asi
Napříč horami a...
Matylda Kratinová
obr
obr obr obr
obr

Nekropotence38
kilgoretraut
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr