obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Naděje je paměť, která touží."
Honoré de Balzac
obr
obr počet přístupů: 2915540 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39802 příspěvků, 5772 autorů a 391726 komentářů :: on-line: 0 ::
obr

:: Bažina V. ::

Pro hlasování musíte být přihlášen(a)!
 autor Jera Igor publikováno: 31.12.2014, 0:09  
 

Harold musel kráčať veľmi rýchlo, pretože mal nohy zviazané ku sebe tak, aby nemohol robiť veľké kroky. Bolo to popri jeho stráži ďalšie opatrenie, ktoré malo zamedziť jeho prípadnému úteku. Nohy mal studené a mokré a od neprirodzenej chôdze dostával bolestivé bodania do stehien. Konáre, ktoré Garrick ohýbal pri prebíjaní si cesty, mu šľahali priamo do rozhorúčenej tváre. Mal strach, že choroba ho tiež dostihla.
Keď už cesta bola prechodnejšia, Harold na chvíľku zabudol na všetky svoje útrapy. Vytváral sa pred ním obraz, ktorý neočakával. Spoza stromov a krov sa vynárali chatrče, so skromnými oploteniami, kde bola možnosť vidieť chov prasiat ale aj pestovanie jemu neznámych druhov rastlín.
Pri prvej chatrči sedeli tri stareny, keď sa priblížil, svoju hlučnú debatu ukončili a bojazlivo pozerali na jeho vzhľad.
Uprostred tejto osady dominoval močiar zo všetkých strán obklopený kamenným valom. Tu sa Garrick zastavil a priblížil cudzincovi svojich krajanov: „Keď tu našich predkov ponechali napospas smrti, mali tu vtedy všetci zomrieť. Avšak naši ľudia to nevzdali. Modlili sa k bohom Bažiny a na tomto mieste konali obety... krvavé obety! Bohovia modlitby vtedy vyslyšali a pár ľudí chorobu prekonalo. Hlavná línia našich predkov z toho obdobia sa o nás stará doposiaľ. Náš pán je posledný z tejto čistokrvnej línie.“
Harold z rozprávania pochopil, že tunajší ľud má vrodenú imunitu. Ľudské obety považoval za barbarské, ale chápal, prečo sa k nim ľudia uchýlili.
Garrick vo svojom rozprávaní pokračoval: „Obety konáme iba keď si to bohovia vyžiadajú. Ťažko chorí a bezvládni sa sami hlásia a chcú byť obetovaní. Naša viera vo vyššiu moc je silná a nikto z nás o nej nepochybuje.“
„Jack? Jeho ste tiež obetovali? Bol to ten muž ktorý pri mne ležal keď ste ma zajali!“ Vyľakane sa spýtal Harold.
Garrick sa pousmial: „Nie, jeho sme neobetovali.“

Harolda od toho dňa každé ráno vytiahli z jaskyne a odviedli do osady. Dva krát denne dostal stravu, ktorá mu síce nie vždy chutila, ale cítil sa po nej silnejší a zdravší. Nechápal, ako je možné, že choroba, na ktorú všetci Middleshieldčania umierali, ho nedostala. Ľudia v osade sa ho postupne prestali báť. Najskôr si k Haroldovy našli cestu malí chlapci, potom starci. Vymieňali si navzájom poznatky o svojich ľuďoch a ich minulosti. Stráže a najmä Garrick, ich vodca, bol naňho tiež miernejší. Svoje povinnosti však nezanedbávali a svoje oštepy mali stále pevne v rukách. Harold ale nemal chuť na útek. Záchranu svojho mesta už vzdal.

...

Po pár mesiacoch, stále opakujúcich sa ránach. Do jaskyne prvý neprišiel Garrick, ako zvyčajne, ale niekto iný. Pri pohľade na robustnú postavu Harold zmeravel a podlomili sa mu kolená. V hrdle ucítil bolesť a opantala ho úzkosť. Oči mu zvlhli...
„Jack? Jack Longhead?“
Spoza postavy vykročil Garrick. Jeho vystupovanie už nebolo také uvolnené ako po minulé dni. V pohľade sa mu zračila poslušnosť verného vojaka.
„Harold, predstavujem ti nášho pána.“
Jack urobil krok dopredu.
„Ahoj, Harold. Viem že musíš mať zmiešané pocity, ale musel som ťa nechať podstúpiť túto moju skúšku a predstaviť ti týmto spôsobom mojich krajanov.“
„Prečo? Prečo si mi to spravil? Videl som ťa zomrieť na vlastné oči! Tvoj syn umieral, keď som za tebou vyrazil aby som ťa našiel.“
„Ty si iný ako akýkoľvek Missleshieldčan. Pomáhal si im, pokým si mohol a ani keď si nevedel ako im pomôcť, neopustil si ich a chcel si nájsť liek. Pomocou bylín som predstieral chorobu aby som ťa zmiatol. Nemám žiadneho potomka, Erik nemohol byť môj syn, nikto z rodovej línie Longheadovcov nezomieral na túto chorobu, odkedy nás Vaši ľudia opustili! Potrebujem niekoho, kto sa o ľudí z bažiny postará, môjho zástupcu. Nejakým zázrakom a možno vďaka obetám a modlitbám, si na túto chorobu imúnny taktiež.“
Harold bol v rozpakoch ale hlavne bol veľmi nahnevaný. „TY! Ako sa opovažuješ takto zahrávať sa s ľudskými životmi?“
Garrick sa vystrel, pripravený brániť svojho pána pred Haroldom, ktorého hnev chápal, avšak z jeho pohľadu bolo vidieť zmätenie. Zjavne mu Jack podával iba tie informácie, ktoré považoval za potrebné.
„Jack! Ty hlupák! Doteraz som mal pochybnosti. Obety a modlitby k bohom Bažiny. Skoro som tomu začal sám veriť! Ale teraz mi je už všetko jasné. Byliny vďaka ktorým si predstieral svoju smrť a ďalšie, ktoré ľudia pestujú pri domoch ako korenie. Liek existuje a ty a tvoja rodina ste imunitu, kvôli Vašej neznalosti, pripisovali Vašej pokrvnej línii a pohanským obetám, namiesto prírodným liekom ktoré tu každý deň konzumujete! Neviem či bol, alebo nebol Erik tvoj syn, ale viem, že keby dostal liek, tak by teraz mohol ešte ŽIŤ!.“
Jack bol nepripravený. Čakal od situácie úplne iný výsledok. Ustúpil a začal cúvať aj pred oštepom ktorý bol do toho momentu určený na jeho obranu. Garrick sa pomaly otáčal chrbtom ku Heroldovy a dvaja ďalší ochrancovia na jeho popud spravili to isté.
Garrick prehovoril: „Pane! Vždy sme opovrhovali ľuďmi, našimi predkami z Middleshieldu ktorí neboli ochotní bojovať za naše životy. Opustili nás a nechali napospas osudu. Už nás viac nemôže viesť človek, ktorý stelesňuje to čo nenávidíme!“
Udrel Jacka do tváre takou silou, že Jack v momente upadol do bezvedomia a zrútil sa na zem.

Keď sa Jack prebudil bol zviazaný tak, ako Harold dovtedy. Ten bol však teraz voľný a spolu so všetkými ľuďmi z osady sa prizeral na jeho potupu. Veľká vrava, ktorá zdá sa prebudila Jacka z omdletia, zrazu utíchla.
Garrick prehovoril: „Jack Longhead! Za správanie voči svojej rodine, ktorú si nechal svojou nečinnosťou zomrieť, za utajované skutočnosti, ktoré viedli ku nezmyselným ľudským obetám, si odsúdený na trest smrti. Pre výstrahu každému, kto by svojou nečinnosťou spôsobil úmrtie, čo i len jednému človeku. Táto obeta nech sa stane poslednou, ktorú odovzdáme bohom Bažiny.“
Jack zalapal po dychu. Nestihol vydať ani hláska, keď ho Garrick vytiahol za vlasy tak, že si musel kľaknúť na kolená. Svižným pohybom ruky prešiel dýkou po Jackovom hrdle. Z úst mu vyhŕkla hustá krv a keď Garrick pustil jeho vlasy z ruky, Jackovo bezvládne telo spadlo na kamennú podlahu a skotúľalo sa do bažiny, ktorá ho chamtivo hltala, akoby vedela, že to je jej posledné sústo.


 celkové hodnocení autora: 90.0 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 2.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 3 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 31.12.2014, 0:08:27 Odpovědět 
   Zdravím.

Zdá se, že lidé z Bažin mají smysl nejen pro čest, ale i pro spravedlnost. Hrál Jack svou vlastní hru? Oklamal všechny členy svého "klanu"? Mohl zabránit všem zbytečným úmrtím? Kdo se nyní stane vůdcem? Garrick? Když jsme u toho, neproběhlo vše příliš snadno a rychle? Bez dalších důkazů? Ale možná ještě nebylo řečeno (napsáno) vše. Slovenskou gramatiku nehodnotím, pozor však na chybějící čárky v souvětích.

Hezký večer a múzám zdar.
 ze dne 31.12.2014, 15:12:14  
   Jera Igor: Ďakujem za prečítanie a skorú odpoveď.
Myslím že pokračovať sa dá stále... :)

S pozdravom Jera
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
TheaK
(16.5.2020, 11:57)
Ka
(11.5.2020, 21:51)
BukBird
(3.5.2020, 22:07)
Kakofonie Osudu
(2.5.2020, 20:00)
obr
obr obr obr
obr
Let sovice
deuxEm
Koronavirus jak...
markus
***
Lord Mordvig
obr
obr obr obr
obr

Anděl a ty
Janette
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr