obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Osud si cestu najde."
Vergilius
obr
obr počet přístupů: 2915234 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39287 příspěvků, 5723 autorů a 389292 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Zobudila sa 1. ::

 autor Orida publikováno: 05.05.2015, 7:52  
Príbeh, ktorý sa rozbehol na základe snu o čiernom drozdovi.
 

Niekedy nám tie najdôležitejšie rozhodnutia len akoby mimochodom privejú do cesty. Jedno takéto sa raz ráno ukázalo aj pred 5-ročnou Emi. Mala totiž sen. Nikdy nikomu nerozpovedala, o čom ten sen bol a pravdepodobne si ho už dávno nepamätá. Lenže pocity z neho vyvolali akútne nutkanie, ktoré pretrvávalo po celý deň, týždeň a trvalo by do nekonečna, keby sa nenaplní. Maličká Emi sa totiž toho rána zobudila s jedinou myšlienkou.

"Musím pre svojho vtáčika zohnať kamaráta!" naliehala na mamu, pretože otec bol už v práci. Ten by nemal problém vyhovieť svojej malej princezničke. Mama si však len povzdychla a obdarila svoje ďalšie dve deti vyčítaným pohľadom.

"To mám za to, že vám ju nechám na starosti. Tiež jej pristanete na každú hlúposť. Potom mám byť ja tá zlá, keď chcem mať v dome pokoj." Bolo na nej vidno, že je podráždená. Ostatne, niet sa čomu diviť. Za necelú hodinu musí byť v práci a ešte stále netuší, kam si odložila kabelu s papiermi.

Sestry - dvojčatá súčasne pokrčili plecami a radšej to nekomentovali. Mama mala pravdu, ostatne ako väčšinou. Keď pred nejakou dobou boli s Emi vonku, našli zraneného drozda. Malá toľko prosila a ten drozdík sa skoro nehýbal. Dovolili jej vziať ho domov, vyliečili ho a odvtedy je jeho domovom klietka v sestričkinej izbe. Jedného zvera bola mama ochotná tolerovať. V tomto vystresovanom období však v myšlienke druhého vtáka videla hotovú apokalypsu. Keby s tým Emi prišla v akýkoľvek iný deň.... Prečo to muselo byť zrovna dnes?

Dvojčatá si naraz povzdychli. Mamu táto ich zladenosť občas privádzala do rozpakov, tentoraz to však nechala tak. Pozrela sa na hodinky a takmer vyletela z kože.
"Mne to je ostatne už všetko jedno." vyhodila rezignovane rukami a schytila kabát.
"Ak tu bude z toho vtáctva smrad a bordel, vyhodím to všetko na ulicu." Ukončila svoje ranné kázanie a zabuchla za sebou dvere. Tri dcéry zostali zarazene stáť na mieste a hľadeli smerom, kam odletel uragán v podobe ich matky.

Prvá sa spamätala malá Emi.
"Takže Pipo môže mať kamaráta? Mama povedala, že hej. Bude mať kamaráta! Nebude sám!" Nasledovalo radostné poskakovanie, pohyb, ktorým sa presunula až do svojej izby. Okamžite radostnú novinu zvestovala svojmu okrídelnému kamarátovi. Jej dve staršie sestry stále zotrvávali na svojich pôvodných miestach.
"No, ségra, to by bolo. A teraz mi povedz...." začala Maya - tá o dve minúty staršia, spýtavým hlasom.
".... kde zoženieme druhého drozda?" dokončila Nina - tá o dve minúty mladšia, nanajvýš rezignovane.

Drozd nie je zrovna zviera, ktoré by sa dalo len tak niekde kúpiť ako domáci miláčik. Nie je to papagáj, ani andulka. Je to vták, ktorý si voľne poletuje pomedzi ľudské obydlia a nie je zvyknutý na život v klietke, (ako ostane žiaden vták, myslela si Maya).
Malá Emi sa nedala prehovoriť na iného vtáčika. Nezaujímali ju spevavé kanáriky. Nechcela ani počuť o belavých korelách. Proste drozd a hotovo!

Vlieklo sa to s Emi už celé týždne a začínala byť netrpezlivá. Otázka "A kedy bude už mať Pipo kamaráta?" bola položená aj desať ráz denne. Mama si na tú myšlienku zvykla. Otec neprotestoval. To len dvojičky to deň a noc trápilo. Ony niečo sľúbili a musia to dodržať.

Potom, z ničoho nič, jedného dňa našli drozda, ktorého hľadali. Bolo to zrovna v pekné jarné poobedie. Maya bola vonku so sestričkou. Kúpila jej zmrzlinu, aby nachvíľu utíšila jej neustále dotazy. Kúpila jednu aj sebe, aby upokojila svoje rozutekané myšlienky. Ako tak lízali a hľadeli na okoloidúcich, zrazu malá vykríkla a takmer zhodila zmrzlinu.
"Tam! Obchod! Pipo!" bľabotala. Maya nechápala, čo ju tak rozrušilo a tak sa zadívala smerom, ktorým ukazoval Emin natiahnutý prst. Za preskleným oknom výkladu sa vynímala obrovská čierna klietka a v nej - čuduj sa svete - drozd.
"Poď, poď, rýchlo!" Než sa Maya vôbec stihla spamätať, už ju sestrička zdrapla za ruku a ťahala na druhú stranu ulice. Stiahla ju tak prudko a nečakane, až jej kornútok so zmrzlinou spadol na zem. Kam sa podel ten, ktorý mala Emi, zostane naveky záhadou.

Vstúpili do malého obchodíku. Bolo tam nepríjemne dusno a podivný, akoby hnilobný puch. Nič to nevadilo. Dievčatko zaťahalo sestru za ruku a ukázalo na pána sediaceho za pultom. Očividne si ich ešte nevšimol. Maya sa mu lepšie prizrela. Nechcelo sa jej ho oslovovať. Vyzeral náramne neprívetivo. Mračil sa a hľadel na klietku pohľadom nasrdeného starého násilníka. Naopak drozd na druhom konci miestnosti hrdo vystavoval svoje perie, akoby napriek. Tváril sa, že si čierny plášť preberá zobákom, no jedným okom potajme sledoval návštevníčky.

"Noooo!" zašepkala Emi naliehavo a znovu potiahla sestrin rukáv, "Opýtaj sa ho."
"D-dobrý deň." vysúkala zo seba Maya nesmelo. Síce bola zo sestier najstaršia, to však neznamenalo, že bude aj najodvážnejšia. Na hlúposti a hrdinstvá tu vždy bolo jej dvojča.
Chlapík otočil hlavu a povytiahol jedno prešedivené obočie. Hustý porast, ktorý bol jeho bradou sa zahmýril.
"Áno? Čo by si slečny želali?" Jeho hlas bol drsný a perfektne sa hodil k celkovému vzhľadu. Námorník! Napadlo dievčine. Alebo skôr - pirát! S takými treba jednať obozretne. V duchu sama sebe prikývla. Keď bude sestre rozprávať dnešnú príhodu, nesmie tento dôležitý fakt vynechať.
"Ja len.... Teda, my..." Zhlboka sa nadýchla. Chlapík sa pobavene uškrnul.
"No len do toho, krasotinka, však ja nehryziem." Náramne vtipné hovoriť stredoškoláčke krasotinka. Jeho vlastné slová ho pobavli natoľko, že zo seba vydal zachrčanie, ktoré malo zrejme byť smiechom.
"Viete, chcela by som sa spýtať, no... Zháňame pre sestričku drozda." Na podloženie svojich slov poodstúpila, aby sa mohol pozrieť na Emi, ktorá sa skrývala za jej nohami.
"A videli sme, že jedného máte, tak nám napadlo.... Teda, viem, že je to asi drzé a hlúpe, takže.... No, chápete, deti." Zapichla zahanbene pohľad do zeme. Bola spokojná sama so sebou. Teraz už len stačí, aby vydržala nejakú hrubú poznámku od toho chlapa, neslušné vyhodenie z obchodu a bude. Môžu si ísť kúpiť ešte jednu zmrzlinu na upokojenie nervov.

Dlho sa však nič neozývalo. To ticho začínalo byť nepríjemné, ako predtucha čohosi zlého. Odvážila sa teda pozrieť na piráta. Kupodivu, nevyzeral rozčúlene ani nijak dotknuto. Zamyslene si hladil bradu a premeriaval si obe dievčatá skúmavým pohľadom. Aby sa Maya vyhla pohľadu do jeho očí, radšej otočila hlavu smerom k výkladu - a ku klietke.
Čierny vták si už nečistil perie. Ani sa netváril, že ho dievčatá nezaujímajú. So zjavným záujmom hľadel ich smerom. Mayu to prekvapilo. V tom pohľade bolo čosi zlovestné. Zlovestnejšie než od piráta. Vták sa však nedíval na ňu. Keď si to uvedomila, po chrbte jej prebehli zimomriavky. Drozd čierny ako noc svojim hladným pohľadom sledoval jej malú sestru. Tá mu to bez strachu opätovala. Dokonca sa usmievala, akoby tušila, že sa jej túžba čoskoro splní.
Si blbá. Pomyslela si Maya. Je to len vták. Nebuď ako malá! Ale pre istotu, len tak preventívne, sa odtiaľto prac čo najrýchlejšie.
Už-už sa chystala bez slova vycúvať z obchodu. Bol to vôbec obchod? Ani netušila čo to je za miesto, len sem proste vtrhli.

"Ak si na to trúfate... Je váš." Ozvalo sa zrazu. Emi zvískla od radosti. Bol to výkrik malého dieťaťa, ktorý každému staršiemu súrodencovi neskutočne drása nervy.
"Pardon, čo ste povedali?" spýtala sa pre istotu Maya. Určite to prepočula, kvôli tomu prihlúplemu kriku.
"Hovorím, že ak si na to trúfaš, slečinka, môžeš si toho malého hajzla vziať. Raz zhorí v pekle, ale so mnou to nebude, ó nie!" znovu sa zachechtal tým smiechom, čo znel ako kašeľ.

Akýsi varovný pocit pomaly narastal v Mayinom vnútri. No teraz sa z toho už nedalo vykrútiť. Emi bola pripravená zobrať si nové zvieratko domov a vôbec nepočúvala, čo ten starý pirát hovorí. Oči mala len pre drozda. Jej staršia sestra sa však pomaly prepadala do úplne opačných pocitov. Začínali hraničiť s beznádejou. Vedela, že mala pravdepodobne toho chlapíka okríknuť, aby pred malou takto nehovoril, otočiť sa na päte a odísť. Nebolo to však možné. Skôr než sa nazdala, priniesol k nim čiernu klietku a so zlovestným úškľabom na tvári jej ju podával.

"Starajte sa o toho satanáša dobre, dievčatká. Možno si tým pomôžete od nepríjemností." Vták energicky poskakoval sem a tam, nakláňajúc hlavičku raz na námorníka, potom zase na Emi a Mayu.
Malá okamžite schmatla klietku, ktorá bola skoro väčšia než ona. Keď sa Maya mechanicky natiahla, aby jej bremeno vzala, Emi len uskočila vzad a jasne naznačila, že drozda si ponesie sama.
"Takže ty sa voláš Satanáš? Som si istá, že budete s Pipom tí najlepší kamaráti!" nadšene sa prihovárala klietke. Maya sa pri jej slovách strhla, no nestihla už sestričke vysvetliť, že to nie je vtáčikovo meno, ale hanlivé označenie od zlého uja. Pirát sa totiž začal na plné kolo smiať tým neprirodzeným smiechom. Chytal sa za brucho a pľul naokolo veľké sliny. Maya rýchlo schmatla Emi za ruku a bez poďakovania zamierila ku východu. Len nech je už čo najďalej od tohto divného miesta.
Ten smiech jej znel v ušiach ešte dlho potom, čo odišli z obchodu. Myšlienky mala podivne nesúvislé, vôbec nevnímala, že jej Emi niečo rozpráva cestou domov. Z tohto takmer snového stavu ju prebralo až prekvapené zvolanie jej dvojčaťa.
"Ségra, ty si úžasná! Ako sa ti ho podarilo zohnať? Páni...." sestra ju zaplavila obdivnými komentármi a rozplývala sa nad jej dokonalosťou. Maya však bola zmätená. Koho zohnala? Chcela Nine vysvetliť, že práve zachránila ich malú sestričku zo spárov zlého piráta, ktorý ich chcel uhranúť kliatbou čierneho vtáka, lenže.... lenže.... Počkať. Čierny vták?

Prudko otočila hlavou až jej kruplo v krku. Bol tam! Ako si to mohla nevšimnúť? Obrovská čierna klietka bola kúsok od nej. Drozd sedel na bidle a s naklonenou hlavičkou zvedavo sledoval okolie. Zvedavo? Nie, Mayi sa zdalo, že je to skôr akési vypočítavé. Zatriasla hlavou, aby dostala tie divné myšlienky von. Je to predsa iba vták. Presne taký istý ako....
"Pipo!" zvískla Emi. "Pipo, nesiem ti kamaráta!" a už trielila do svojej izby aj s klietkou.
Dvojičky ju nasledovali. Nina zvedavo, Maya akosi nesvoja. Jedna klietka stála vedľa druhej. Emi rozhodla, že najlepšie bude oboch vtáčikov vypustiť. Nina to odsúhlasila a navrhla medzičasom obe klietky vyčistiť. Hneď sa do toho aj pustila. Vždy si išla za svojim, keď si niečo umanula, nezvykla nad tým dlho premýšľať.
Všetko šlo až príliš hladko. Pipo chvíľu poletoval okolo návštevníka. Potom sa pustili lietať spolu. Zdalo sa to neuveriteľné. Ešte aj Nina sa zvedavo zdvihla od svojej práce a obdivne pokývala hlavou. Len Emi nevidela nič zvláštneho na tom, že dva drozdy - oba samce - nemajú žiadny problém, keď sa vidia prvýkrát.


 celkové hodnocení autora: 100.0 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 1 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 1 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 7 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 čuk 05.05.2015, 7:51:43 Odpovědět 
   Předpokládám, že povídka bude mít pokračování. Vcelku platí, že první pohled nebývá rozhodující pro vztah (tady dvou drozdů). Text prozatím pointu nemá. Psáno poutavě realisticky, posun od obyčejného popisu je dán tím, že vypravěčky jsou děvčata a na druhé straně: druhý drozd a jeho prodavač působí se směsí grotesknosti s nádychem hororu. Prozatím známka dvě, ale čekám, že se v dalším známka polepší.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Vítězslav Dvořák
(16.7.2019, 08:42)
Adelaide
(13.7.2019, 17:25)
Petronela Patricellí
(9.7.2019, 20:54)
Marfy
(7.7.2019, 22:14)
obr
obr obr obr
obr
Moje ví aj pí
pedvo
KOLOTOĆ
Tilda
Kapitola III. -...
Ondřej Žižka
obr
obr obr obr
obr

Dvě vodrhovačky (v parku)
Křik
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr