obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Na lásku není jiný lék než ještě víc lásky."
Ludovico Ariosto
obr
obr počet přístupů: 2915785 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39720 příspěvků, 5825 autorů a 392944 komentářů :: on-line: 0 ::
obr

:: Majstri kovu - Alfréd ::

 autor Sushi publikováno: 22.09.2015, 13:58  
Fantasy poviedka. Prvá časť
 

Alfréd bol zvedavý čo ho dnes v noci čaká, mal svoju premiéru v novej práci. Ako majster kovu bol ideálny na stráženie ľudí v cele predbežného zadržania. Vodili do nej najmä ľudí, ktorých našli v blízkosti vraždy, a iných závažných zločinov. Kvôli preľudneniu to boli práve väzni komu sa ako prvému začal uberať životný priestor. Tí z toho samozrejme neboli nadšení a aj v celách predbežného zadržania často dochádzalo k násiliu. Zároveň sa šetrilo kde sa dalo a na stráženie väzňov v noci musel stačiť jeden človek. A práve preto sa používali majstri kovu. Dajú vám kýbeľ kovových guličiek a poraďte si.
Alfréd mysľou vytiahol tri kovové guľôčky z vrecka, spojil ich do jedného telesa a pomaly vytvaroval na kľúč.
„Hlásime sa z miesta najnovšieho útoku!“ ozval sa hlas reportérky z obývačky. Alfréd si myslel, že televízor vypol. Prešiel do izby. Na obrazovke bol záber z vrtuľníku na trosky mesta. „Ešte dnes ráno stálo Tokio nedotknuté v celej svojej veľkosti a sile. Vidíte to čo z neho zostalo po útoku neznámeho majstra kovu. Podľa dostupných zdrojov sa útok začal okolo desiatej hodiny ráno a o dvanástej už bolo po všetkom. Útočník podľa všetkého zostal v meste do tretej, až potom sa odvážili prísť záchranné zbory. Jedna z kamier zachytila začiatok útoku. Upozorňujeme, že nasledujúce zábery nie sú vhodné pre deti a slabšie povahy.“
Na obrazovke sa objavil záber na námestie, ktorým prechádzal muž v kovovej zbroji, sprevádzaný pohŕdavými a udivenými pohľadmi okoloidúcich ľudí. Muž zastavil uprostred námestia a vystrel ruky k jednému z mrakodrapov. Alfréd sa obával, že vie čo bude nasledovať. Z budovy sa začali vytrhávať kovové nosníky a iné kovové časti. Všetok kov sa za letu k mužovi menil na malé čiastočky a začal okolo neho vytvárať prúdiaci vír. Budova sa začala sunúť k zemi. Ľudia v panike utekali do všetkých smerov. Nakoniec sa budova úplne zosunula a zvyšky kovu z nej preleteli k mužovi.
Kov okolo muža rozvíril prach a zničil trosky letiace na muža. Potom začali kovové čiastočky prechádzať ľuďmi a nastal masaker. Z ďalšej budovy začal tiež vylietať kov k mužovi a ona nasledovala svoju predchodkyňu. Muž sa na ňu už ani nepozeral. Jeho vír bol čoraz mohutnejší a silnejší. V poslednom zábere sa čiastočky kovu rútili na kameru.
„Podľa zbroje, ktorú na sebe muž mal, usudzujeme, že ide o rovnakého majstra kovu, ktorý za posledný rok zničil už päťdesiat miest, medzi nimi aj Moskvu, Prahu, Paríž či Berlín. Počet obetí sa pohybuje v miliónoch a stále rastie. Totožnosť majstra kovu nie je doteraz známa.“ oznámila reportérka.
Alfréd vystrel ruku k televízoru a ten sa okamžite vypol. Vyšiel z bytu, zavrel za sebou dvere, mysľou privolal výťah, kľúč vošiel do zámky a zamkol, potom Alfréd pretvoril kľúč späť na tri guľôčky. Mysľou otvoril dvere od výťahu, vošiel a bez dotyku stlačil tlačidlo. Bavil sa guľôčkami lietajúcimi nad jeho pravou dlaňou. Nechcel myslieť na to čo videl v správach.
Vonku zmenil guličky na plochý tanier, nastúpil naň a nohy si prichytil držadlami. Vyrazil. Vonku bolo málo ľudí, takže išiel len o trochu pomalšie ako bežné auto.
Pred budovou polície zmenil tanier späť na guličky a nechal ich lietať okolo svojej hlavy. Rozhodol sa ešte zastaviť u Jany. Boli svoji vyše desať rokov, ale poznali sa už od detstva. Pracovala tu ako detektívka. Ona mu poradila prácu strážnika, aspoň dočasne kým si nenájde niečo stále. Vystúpil z výťahu, pozdravil niektorých jej kolegov, prehodil s nimi pár slov a prešiel k jej stolu.
„Schovaj ich, prosím ťa.“ ukázala na guličky, keď ho uvidela. „Vyzerá to divne, budú si na teba ukazovať prstom.“
„Je to poistka, ochránia ma aj pred hrozbou, na ktorú by som ja nestihol zareagovať.“ Na túto svoju schopnosť bol obzvlášť hrdý. Len veľmi málo majstrov dokázalo kov riadiť aj podvedome. On to dokázal len s tromi guličkami, ale niektorý dokázali podvedome primäť okolitý kov aby sa vytvaroval a postavil sa do cesty guľke.
„Tu ti nič nehrozí, tak to schovaj.“
„Nie.“
Guličky sa zoradili a približovali sa k jeho vrecku. Robila to Jana. Pokúsil sa ich zastaviť. Na chvíľu sa skutočne prestali hýbať, ale potom sa pomaly pohli. Robil čo mohol, ale Jana bola mocnejšia. Vzdal to. Aj keď bola Jana mocnejšia, nedokázala kov ovládať podvedome. Keď boli guličky v jeho vrecku, milo sa na neho usmiala, vstala, prešla k nemu a dala mu pusu.
„Rada ťa vidím.“ povedala láskavo. Keď sa na neho takto pozerala, nedokázal jej vyčítať takú hlúposť ako schovanie guličiek.
„Ja teba takisto.“ pohladil ju po líci.
Chytila jeho ruku a vážne na neho pozrela.
„Videl si čo dnes urobil Martin s Tokiom?“ spýtala sa.
Alfréd si povzdychol. Už je to tu zas, pomyslel si.
„Áno, videl.“
„Mali by sme oznámiť, že vieme kto to je.“ povedala.
„Nie.“ zakrútil hlavou. „Bolo by to vo všetkých správach a jemu by došlo, že ho prezradili jeho bývalí priatelia.“
Už iba pri predstave toho čo by sa stalo, keby Martina prezradili, mu na čele vyrazili kvapôčky potu.
„Ale...“ chcela protestovať, ale nenechal ju.
„Povedzme, že by sme to aj oznámili. Čo potom? Pre neho sa tým nič nezmení, len to, že nás bude chcieť zabiť čo najskôr. A vieš, že proti nemu nemáme šancu, ani keby sme boli spolu.“
„Ja viem, len...“ sklonila pohľad. Aký argument by mohla použiť, aby sa nad ním aj napriek svojmu strachu, vážne zamyslel? Pozrela mu do očí.
„Umierajú ľudia, niečo s tým robiť musíme!“
„Žiadneho z tých ľudí som nepoznal, nie je mojou starosťou čo sa im stalo.“ odvetil.
„Ale mojou áno!“
„A tým, že Martina prezradíš a necháš sa zabiť, to vyriešiš?“ spýtal sa sarkasticky.
Jeho ľahostajnosť ju prekvapila tak, že úplne stratila reč. Bola z neho sklamaná. Ako môže byť taký chladnokrvný? A prečo sa z nej vysmieva? Je tak strašne zaslepený strachom, že mu nezáleží na ničom inom, než na sebe samom?
Z jej pohľadu vyčítal, že to prehnal. Chcel niečo povedať, ale prebehla ho.
„Myslíš, že keď s tým nič neurobíme, tak sa to vyrieši?“
„No pred desiatimi rokmi to tak bolo. Zamiloval sa a kvôli nej s tým prestal.“ pripomenul jej.
„No tak sa asi rozišli, keď to trvá už skoro rok!“ oborila sa na neho. „Jeho ničenie bude pokračovať a raz sa dostane aj k nám!“
„Boli sme jeho najlepší priatelia, nám neublíži.“
„Mal si ten pocit aj pred desiatimi rokmi?“ spýtala sa ho.
Pred očami sa mu objavil obraz z minulosti, keď ho Martin držal v pevnom kovovom zovretí. Snažil sa brániť, ale Martin mal všetok kov vo svojej moci. Nemohol nič robiť. Bol taký bezmocný. Martin ho vtedy iba varoval, že ho môže zabiť kedykoľvek bude chcieť.
„Dobre, vieš čo?“ povedal aby zahnal zlú spomienku, ktorá v ňom stále vyvolávala hrôzu. „Keď sa ráno vrátim z práce tak sa o tom ešte porozprávame a možno niečo vymyslíme.“ Sám tomu neveril, ale nechcel sa s Janou lúčiť v zlom. Ako detektívka samozrejme chce niečo podniknúť proti masovému vrahovi, ktorým Martin rozhodne je. Ale ja sa na to musím pozrieť racionálne. Martin je tá najväčšia moc na tomto svete. Ospravedlňoval svoje konanie sám pred sebou.
Ju, ale svojimi slovami presvedčil. Unavene si pomasírovala krk, vzala si zo stola kabelku a nejaký fascikel.
„Som taká uťahaná. Neviem sa dočkať až prídem domov a napustím si vaňu.“
„Škoda, že pri tom nebudem.“ potmehúdsky sa usmial.
„Škoda.“ mrkla na neho.
„Na druhej strane, keby sme teraz išli na záchody a zamkli sa tam...“
„Prestaň!“ prerušila ho. „Lebo neodolám.“ dodala so šibalským úsmevom. „Keď sa ráno vrátiš, som len tvoja.“
Dali si pusu na rozlúčku, ona nastúpila do výťahu a on išiel hore po schodoch. Možno keby vedeli čo sa dnes stane, tak by spolu na tie záchody išli.
Išiel dlhou chodbou. Kancelárie a vypočúvacie miestnosti už boli prázdne. Aj poschodie pod nimi, kde pracovala Jana, bude za chvíľu prázdne. Človek by len ťažko našiel miesto, ktoré by bolo horšie pre celu predbežného zadržania. Kedysi ju tu zriadili provizórne, ale prešlo niekoľko rokov a ona bola stále na tom istom mieste. Iba pre zvýšenie bezpečnosti dali na koniec chodby mreže.
„Zdravím.“ povedal od mreži strážnikovi sediacemu za stolom na pravej strane miestnosti, ktorý práve čítal noviny, takže si Alfréda nevšimol. Predpisy zakazovali aby si sám otvoril, musel to urobiť strážnik alebo mu na to musel dať zvolenie.
„Pomôžem vám?“ spýtal sa muž prekvapene.
„Mám po vás službu.“ odpovedal Alfréd.
„Vy ste ten nový. Schválne, skúste si otvoriť sám, nech vidím aký ste dobrý.“ vyzval ho strážnik. Dvere v mreži sa okamžite odomkli a Alfréd ich odstrčil rukou.
„Fajn, konečne niekto schopný.“ strážnik vstal od stola, prešiel k Alfrédovi a podal mu ruku. „Volám sa Peter, teší ma.“
„Alfréd, potešenie je na mojej strane.“ lepšie si strážnika prezrel. Bol to veľký a svalnatý muž. Vyzeral akoby v posilňovni aj spával. Alfréd síce rád športoval a na jeho postave to bolo vidieť, ale pred svojím kolegom si pripadal malý a slabý ako dieťa.
„Tak kolega, posaď sa, ukážem ti ako toto celé funguje.“ Peter ukázal na tlačidla na stole. Alfréda síce prekvapilo, že mu Peter tyká, ale nevadilo mu to. Síce už absolvoval školenie, ale predsa si sadol a Peter mu ukázal na čo slúžia jednotlivé tlačidla, kedy a aké čísla vytočiť a na ktorom monitore je ktorá kamera.
„Keby si si niečím nebol istý, tu je príručka.“ Peter mu podal malú, ale hrubú brožúru. Bolo tam to isté čo mu povedal on, ale obšírnejšie. „Niekedy ťa tu prevediem, ale teraz sa ponáhľam, takže až nabudúce. Zatiaľ sa maj.“
„Aj ty sa maj.“ rozlúčil sa Alfréd a opakoval si čo mu jeho kolega pred chvíľou vysvetľoval. Potom vzal do rúk noviny, ale písalo sa v nich iba o Martinovi, takže ich znovu odložil. Otočil sa na stoličke ku sklu, ktoré bolo na stene za ním a cez ktoré videl do cely, ale z vnútra bolo nepriehľadné. Napravo kúsok od skla boli dvere.
Aj keď sa tomu bránil, stále musel myslieť na Martina. Čo ak ma Jana pravdu? Mohli by nejako Martina poraziť? Možno nejaký spôsob predsa len existuje. Ale tým, že prezradia jeho totožnosť si určite nepomôžu. No aj tak... Bude sa o tom musieť ráno porozprávať s Janou... seriózne!
Pri svojom zamyslení si nevšimol, že na jednom z monitorov sa objavilo len čiernobiele zrnenie.


 celkové hodnocení autora: [ - ]

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 2.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 1 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 5 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 čuk 22.09.2015, 13:54:16 Odpovědět 
   Buď vítán na saspi.
Jedinci ovládající kov psychickým působením (tedy oni mistři kovu), vytvářejí v lidském společenství novou kastu (předpokládám, že je jich víc než tři -čtyři, a že ta kasta už nevzbuzuje údiv lidí) - prozatím nevíme, jak je početná). Je mezi nimi velký ničitel Martin, další postavy jsou spíše dobrosrdečí kouzelníci. Kromě Martina nevíme, jak vypadají, jak se liší od běžných normálních lidí. Téma spíše hororové a apokalyptické je zajímavé. Byli to zřejmě mutanti, roboti nebo návštěvníci z Vesmíru?. Ta představa mistrů kovu umožňuje mnoho zajímavých rozvinutí (jak vypadají, odkud se vzali, co lidského v nich je, ovládají všechny druhy kovů, kde je usídlen zdroj jejich působení na kov, jak na ně reagují ostatní lidé) Povídka může být též sci-fi, s prvky sociologickými i symbolickými- a morálně osobně i společensky kritickými. V každém připadě umožní nové pohledy na vztahy jedinců. Mohla by se vyvinout i detektivka v nezvyklém rouchu, či akční bojovka. Rozhodně má autor mnoho variant využít zvolený námět. Snad v pokračování bude text plastičtější, s více detaily, většími kontrasty a diferenciacemi. Má fantazie je podnícena. Nějak hodnotit a známkovat je u této expozice obtížná - dávám známku spíše průměrnou, a jsem zvědav, jak se povídka vyvrbí
Nejsem znalec fantasy a hororů, spíš přítel absurdit, takže srovnávání je pro mne obtížné (bohužel žádný redaktor, který má ke zvolenému žánru větší blízkost na saspi není).
A také: slovenštinu znám jen zběžně, takže gramatiku a pravopis neopravuji.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Mr Solaiman
(15.1.2021, 11:53)
VNVNVNM
(8.1.2021, 09:15)
albert lisy
(8.1.2021, 06:41)
andrerushell
(7.1.2021, 12:46)
obr
obr obr obr
obr
Lucreziino srdc...
Petra Vávrová
Láska je...
Marek Bouchal
Amber
Wrigley
obr
obr obr obr
obr

Ave!
Anne Rowan
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr