obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Všechno, co vidíme nebo v co věříme, je jen pouhým snem ve snu."
E. A. Poe
obr
obr počet přístupů: 2915542 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39806 příspěvků, 5772 autorů a 391756 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: POPOLVÁR BEZ DPH ::

 autor aegitalos publikováno: 12.11.2015, 9:55  
Popolvár večne živý.
 

POPOLVÁR BEZ DPH


Popolvár žil samotárskym životom. Choval husi, kačice a sliepky a býval v starom dome pri potoku. Chcel si kúpiť psa, nejaké dobré plemeno, ale nemal peniaze.
Raz šiel do mesta odovzdať nazbierané železo, a tam sa to dozvedel: Princezná má problém! Asi ju zožerie drak, keď jej nikto nepomôže. Má tri hlavy – ten drak – a chrlí oheň. Kto ju vyslobodí, dostane kráľovskú korunu a princeznú za ženu. V novinách aj vyčítal, že prudko klesajú akcie kráľovského trónu.
Tak to hej! Stačí zabiť draka, to je dobrý džob! O drakovi je celkovo málo informácii, lebo kto ho raz videl, tak už väčšinou nič ďalšie nevidel. Ale vraj nie je príliš vzdelaný, taký dedinský truľo, frajer za dve päťdesiat. Popolvár zašiel na zámok.
Kráľ ho privítal i s celým ansámblom lekárov, čo sa mu starali o jeho vysoký krvný tlak. Kráľovná, afektovaná fiflena, mu sotva dala oblíznuť ruku. Celkovo mali dcéry až tri, záujem draka smeroval tradične k najmladšej. Dve staršie už sa vydali, jedna za šéfa istej realitky, druhá kamsi do Čiech. Najmladšia Johanka si robila veľké nádeje, a tu zrazu drak! Chudina.
„Tak vy ste Popolvár?“ spýtal sa kráľ.
„Áno.“
„A Popolušku poznáte?“
„To je sesternica.“
„Boli sme unesení jej rozkošným príbehom,“ rozplýval sa kráľ a kráľovná len vyvrátila oči.
„Už sú rozvedení. Tak to chodí. Mohol by som vidieť princeznú?“
„Isteže.“
Dali ju zavolať.
No však bola to kočka, blondínka, aj dobre ohodená v tých elasťákoch, len akosi nedovinutá.
„Koľko má rokov?“ spýtal sa šeptom Popolvár.
„Štrnásť. Prečo?“
„Však to je ešte decko.“
Kráľ nesúhlasil.
„Ideálny vek. Princezná zo Spiša sa vydávala v dvanástich, len sa neskúšajte vytáčať, pán Popolvár,“ vyjednával kráľ, lebo iný záujemca o zabitie draka aj tak nebol.
„Dobre, tak skúsim to,“ súhlasil Popolvár.
„Nie že skúsim! Vy to musíte urobiť. Inak...“ naznačil rukou useknutie hlavy.
To bolo priveľa.
„Na vašom mieste by som sa príliš nevyhrážal,“ povedal mu chladne Popolvár. „Ste v poriadnej kaši. Vaša feudálna spupnosť vás raz vymaže z dejín.“
Popolvár zašiel do krčmy. Potreboval nejakých pomocníkov.
„Kto si chce zarobiť?“ ozval sa od pultu.
„A čo ako?“ spýtal sa jeden zo štamgastov.
„Pohodička. Jedna krátka akcia a budú prašule.“
„Tak na to ti vieš čo. Nepotrebujem skončiť v hladomorni.“
To je jasné, kápo bude mať najviac nahnané.
„Pozrite sa, vy sraľovia, idem zabiť draka. Mám dobrý plán, len potrebujem dvoch manikov na pomocnú prácu. Draka vyvediem z jaskyne sám, nemajte bobky.“
Ostalo ticho, ešte aj mačka na peci sa zobudila, že čo sa stalo.
„No a čo ako za to?“ spýtal sa váhavo jeden. Bol to Cyro, flákač a opilec, štvrtá trieda.
„To údené stehno, čo má hen krčmár v komore. A fľaša borovičky.“
Cyro nebol vrecom udretý.
„Dve.“
„Čo dve?“
„Dve fľaše.“
Zohnal si aj kamoša. – cigána Juru. Tak už boli traja, hotová armáda. Potrebovali ešte štvrtého, čo ich založí. Bez peňazí sa ani list na strome nepohne.
„Čo nepožiadaš budúceho svokra?“ uťahovali si z neho.
„Som živnostník. Starám sa vždy o všetko sám. Počujte, vedúci,“ odtiahol krčmára bokom.
Ten chvíľu krútil hlavou že nie, potom začal prikyvovať že áno. Aj mu rádionka spadla, keď si ťapli.
„Ide sa na vec,“ povedal spokojne Popolvár.
Požičali si hasičskú striekačku. Krčmár zafinancoval rybársku sieť a laná. Drak vraj vo dne spí, lieta len navečer, keď sa aktivujú netopiere. Bolo slnečno a teplo, tak by mal chrápať. Na krčmárovom voze priviezli techniku na miesto. Striekačku i s cisternou umiestnili nad jaskyňu. Cyro drúzgol dole, keď upevňoval sieť o stromy. Ale nič sa nestalo, Cyro bol zvyknutý padať. Prácu dokončil šikovnejší Juro. Drak ani nevykúkol. Z hľadiska bojovej stratégie bol drak úplný amatér.
Potom to už išlo hladko.
„Budíčééék!“ zareval Popolvár dnu do jaskyne. Ustúpil ďalej, aby mal drak kde vypustiť dušu.
Zdnuka sa vyteperil ospalý drak a pretieral si oči. Všetkých šesť. Keď zbadal Popolvára, pohol sa k nemu, ale to už zhora padla na neho sieť. Než stačil naštartovať svoju ohnivú pec, bol poliaty výdatným množstvom vody, takže z papulí mu len zasyčalo. A Popolvár bežal s lanom okolo a uťahoval draka do slučky.
„Žiadne hlúposti, lebo mám ešte aj slzák,“ povedal drakovi, keby niečo.
Drak sa i tak celý triasol, lebo v živote sa neumýval, z vody mal hrôzu a páchol ako starý cap. V jednej papuli mal v zuboch zaseknutú korunu z dajakej princeznej, čo ju zožral, mal z toho poriadny opuch.
„Dostaneš kyjakom po tom boľavom zube!“ vyhrážal sa mu Popolvár.
Drak až zbledol, tak sa bál.
„Kto si? Princ Bajaja?“ spýtal sa drak.
„Nie, ja som slovenský Schwarzenegger a volám sa Popolvár, daj si na mňa bacha!“
Drak nerozumel ani písmenko.
„Nezotínaj mi hlavy,“ zafňukal smutne ten zver.
„Čím asi, ty somár? Vieš, koľko by ma vyšiel poriadny meč? Odovzdám ťa výkonnej moci, máš toho na rováši požehnane.“
„Policajtom? Ani za nič!“
„Kamarát, nemáš na výber. Za ľudožrútstvo je doživotie. To sa nehanbíš žrať princezné?!“
„Nie, ja nechcem. Pusti ma a ja sľubujem, že odletím.“
Do toho vstúpil cigán Juro.
„Neverte mu, šéfe. Ééj, to sú falošníci, títo draci!“
„Počuješ, drak? Koho tu chceš oblafnúť?“
Juro na neho niečo vedel.
„V Letanovciach, v našej osade , tam na východe. Uniesol vajdovu Rózu.“
„A čo? Zožral ju?“
„Čoby. Vrátil ju späť.“
„No, to je vajdova starosť, komu dá Rózu zožrať. My sa vráťme do reality. Cyro, zavolaj na hrad, že už ho máme.“
Cyro reval, čo mu sily stačili.
„Héééj, hrad, ozvite sa, tu Popolvár, príjem!“
A naozaj mu hlásiči z poľovníckych posedov odpovedali.
„Šéfe, ja vám radím...“
„Čo, Juro?“
„Éééj, bisťu-bohu! Radšej...“
„Čo? Vari nechať zožrať princeznú?“
„Ja som nič nepovedal.“
Juro utiahol drakovi slučku a s rozkošou si do neho kopol. Len sa drakovi faldy zavlnili.
„Z teba by bola pečienka!“ povedal zasnene a oči mu blčali.
Z hradu prišla delegácia, sám kráľ na čele, teda na koni, vedľa princezná Johanka bežala vo fitnes-úbore a niesli aj pani domácu, teda ako kráľovnú. Tá by pohľadom podpálila aj vodopád. Kráľ nadšene podával Popolvárovi ruku.
„Úžasne vydarená akcia! Kto by povedal, že je to také jednoduché. Musím poradiť aj kolegom. Pán Popolvár,“ pritisol si hrdinu na hruď. „Syn môj!“ povedal dojato.
Johanka ho potiahla za mundúr.
„Tati, nestrápňuj sa.“
„No čo, však pre žurnalistov.“
„Dobre, ideme sa nadlábnuť,“ ukončil Popolvár scénu plnú pokryteckej morálky a reklamných spotov. Musel ešte pózovať pre maliarov-karikaturistov, akože drží draka za pačesy a kráľ symbolicky za chvost, mihla sa tam aj Johanka v ľahkom objatí nahých bicepsov hrdinu Popolvára. Kráľovná, tá ani nevystúpila z tej búdky, čo ju v nej nosia, len keď sa potrebovala vycikať.
„Dajte mu nažrať,“ rozkázal Popolvár, nebol on žiadny odľud. Tu však vyvstal problém: Čo vlastne žerú takí draci ako bežne?
Kráľ sa ponúkol: „Poznám jednu zbankrotovanú princeznú...“
„Ale nie, však normálne, bryndzové halušky. Však?“
Drak trikrát preglgol naprázdno.
„Ale bez slaniny! Aj tak je tlstý ako hroch.“
Draka zavreli do hladomorne, než bude súd a premenovali ju na drakomorňu. Johanka sa ukázala byť poriadne otravná babizňa, puberta ňou plieskala priam ukážkovo.
„No čo, ty drakobijec,“ štuchala do Popolvára, kade na neho prišla. Správal sa pri nej dôstojne, dokiaľ to šlo. Keď to nešlo, zatiahol ju za plentu, prehol ju cez koleno a naplieskal jej na zadok. Žurnalisti všetko zaznamenali. Vyšla odtiaľ celá červená a spokojná. Všetci jej tlieskali, len kráľovná vybuchla hnevom.
„Princezná, ako sa to správate!“ zasipela na ňu cez celý salón.
„No a čo! Ty s otcom si ako vystrájala!“ odpapuľovala jej. „A zrovna za hentou plentou, otec mi povedal.“
Kráľovná vzala vejár, že sa zaň schová, ale zrazu ním dcéruške švacla po hube. Prskali ako mačky, kráľ to ukončil odchodom a vzal so sebou aj Popolvára.
„Babské vrtochy, to si zvykneš.“
„Nie, pán kráľ,“ povedal Popolvár. „Ja sa nechcem ženiť.“
„Ale neboj, veď ona skrotne.“
„O to nejde. Robil som to len preto, že si chcem kúpiť psa. A som načisto švorc.“
Kráľ zabrzdil, až mu koruna spadla.
„Psa?“
Naštval sa.
„Moja dcéra je hodná akurát toľko, čo pes?“
„Pozrite, biznis je biznis. Ja chcem psa, kráľovstvo si nechajte.“
Kráľ nepokryte zaľutoval, že ten súboj nevyhral drak.
„Robíš si zo mňa prču? Ako k tomu pristúpia dejiny? A susední králi, bože, tá hanba! A nakoniec aj poddaní, to neprichádza v úvahu. Musíš sa s ňou oženiť!“
„Pozrite, aj kráľovná ma nemôže vystáť...“
„Oženiť aspoň naoko,“ umlčal ho kráľ a donútil ho súhlasiť s prechodným obdobím.
„Bude bývať u teba!“
„Čo?“ Popolvár div z kože nevyskočil.
„To jej prospeje. Odchod!“
Tak aj bolo. Cigán Juro si odniesol toľko údeného bôčiku, koľko uniesol a Cyro bol od tej doby naložený v liehu. Len Popolvár pochodil zle. Spoliehal sa na to, že rozprávky majú happy-end, tá jeho však bola kompromis. Kúpil si šteniatko border kólie a mal by z neho úprimnú radosť, keby mu ho nerozmaznávala tá sopľaňa.
„Však ho už nechaj na zemi, čo ho vláčiš?“
Johana si ho pritláčala na hruď, kde jej pučali prsia. Chcela na ne upozorniť nepozorného Popolvára.
„Keď on je taký zlatý,“ a div ho nezadusila.
„Polož ho, došľaka!“
„Nepoložím.“
Musel ju poštekliť, aby nebohé šteňa pustila. Na to inkasoval poriadny úder do brucha a rad kopancov a driapancov, až ju opäť prehol cez koleno a naložil jej na zadok, koľko sa tam vošlo. Dievčisko rozkošou pišťalo a paparazzi vylezení na stromoch v okolí všetko zaznamenávali. Keď sa napriamila, bola ružová v tvári a blond vlásky jej úžasne pristali. Takmer zaľutoval, že ju odmietol. Oči sa jej ligotali a odhodlanie vykonať čosi zlé a nádherné mala vpísané na čele. Nestihol sa brániť, chňapla ho do rozkroku a poriadne stlačila. Toto nebol drak, s tým by si poradil ako nič. S ňou nevedel čo a ako, tak jej ešte naložil.
„Prestaň, babisko jedno, čo ti šibe?“
„Keď sa so mnou oženíš, budeš ma musieť pomilovať.“
Mal chuť jej vmietnuť do tváre, že ide len o kamufláž, žiadna svadba sa nechystá.
„Už si mal nejakú?“ spýtala sa.
„No jasne, že áno,“ odpovedala si. „Mal si ich stovky predo mnou.“
„Mlč! Tomu ty nerozumieš.“
„A ja budem len ďalšia v poradí.“
Chcel sa odvrátiť, ale šikovne ho prisadla, zadok v elasťákoch mal na svojom bruchu, vystrel sa do trávy.
„Ako to robíš, ukáž,“ zahniezdila sa na ňom a on žasol, akí sú feudáli perverzní.
„Neblbni, pozerajú na nás.“
„No a?“ zavlnila sa v tom správnom rytme. „Mňa to vzrušuje.“
„Vieš o tom houby...“
„Tak ma to nauč.“
Priľahla ho, že sa chce bozkávať, keď sa k nim doniesli náhlivé kroky. Sluha zo zámku.
„Pán Popolvár, pán... teda vaše budúce veličenstvo!“
V tú správnu chvíľu, ako vo filme.
„No čo je?“
„Drak utiekol!“
„Ako mohol utiecť?“
„To je záhada. Všetko bolo otvorené. Niekto ho pustil!“
„A kde je teraz?“
„Ktovie. Možno lieta po okolí.“
Princezná urazená, naštvaná a aj so strachom za pätami fujazdila, kade ľahšie. Popolvár sa za nimi díval, odtrhol si steblo trávy na žuvanie a potmehúdsky sa usmieval. Pohladil svoje šteniatko a pobral sa dnu, do svojej chalupy.
Po čase dostal nápad. Veď ten pes, border kólia, je ovčiarske plemeno. A on nemá ovce! Čo keby mu nejaké zaobstaral, nech má čo zaháňať? No hej, ale to chce peniaze.
Zohnal si noviny, také staré, z kontajnera. Rubrika inzeráty. A už hľadal: Či niekto nepotrebuje skoliť draka. Niečo také, aj s ubytovaním, veď ktovie, kde teraz lieta.


 celkové hodnocení autora: 97.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 3 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 12.11.2015, 9:53:55 Odpovědět 
   Zdravím.

Moderní pohádka o drakovi a Popelákovi (bez DPH?), bez přidané hodnoty? Textík je úsměvný, odráží mentalitu dnešních lidí, ať už jde o peníze či jiné potřeby. Konec dobrý, všechno dobré, jen ten drak znovu uletěl, alespoň bude mít náš hrdina o práci postaráno. Slovenskou gramatiku nehodnotím.

Hezký den a múzám zdar.
 ze dne 12.11.2015, 12:15:27  
   aegitalos: Vďaka! Bez DPH - no, nejako pútavo som to musel nazvať, a ja som živnostník a neplatím DPH, tak to preto. Neplatiči, to je tá robotnícka spodina.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
TheaK
(16.5.2020, 11:57)
Ka
(11.5.2020, 21:51)
BukBird
(3.5.2020, 22:07)
Kakofonie Osudu
(2.5.2020, 20:00)
obr
obr obr obr
obr
Dva životy - Ka...
Trenz
Filmová hvězda ...
Stanislav Klín
Obhajoba rýmova...
Centurio
obr
obr obr obr
obr

Ztracená 9.část
Kondrakar
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr