obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Přítel je ten, kdo o vás ví všechno a má vás pořád stejně rád."
Elbert Hubbard
obr
obr počet přístupů: 2915820 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39761 příspěvků, 5830 autorů a 393159 komentářů :: on-line: 3 ::
obr

:: Neobmedzený - 2. kapitola ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Neobmedzený
 autor Piškotka publikováno: 04.03.2016, 11:17  
V kultúrnom dome sa stala vražda. Na miesto činu prichádza polícia, aby to vyšetrila.
 

Život je pes, pomyslel si detektív pri ceste na miesto činu. Práve mu končila služba, keď zazvonil telefón. Necelých desať minút ho delilo od toho, aby prípad pripadol druhému tímu. Namiesto cesty domov za svojou ženou sedel vedľa mladšieho kolegu, ktorý práve parkoval za kultúrnym domom.

Detektív Horák bol vysokej chudej postavy. Mal čerstvých štyridsať a v jeho čiernych vlasoch sa už objavili prvé šedivé vlasy. O osem rokov mladší kolega zamkol auto, uhladil si krátke blonďavé vlasy a pridal sa k nemu.

„Miro, dúfam, že to vybavíme rýchlo.“

„O tom dosť pochybujem,“ utrúsil starší z kolegov.

Pred dverami ich čakal režisér. Nemohol mať ani tridsať rokov a voľné oblečenie viselo na jeho malej a vychudnutej postave. Ofina mu padala do očí, a tak si ju musel neustále upravovať. Stál medzi nedopaľkami, fajčil a podupával nohou.

„Dobrý deň, prosím poďte za mnou,“ povedal im a uhasil cigaretu.

Budova mala dva vchody. Hlavný vpredu a druhý, ktorým práve vchádzali, vzadu. Vchody spájala dlhá chodba. Na ľavej strane pri prednom vchode boli schody. Jedny vedúce dole do kotolne a druhé na poschodie. Na poschodí úzka chodba oddeľovala malú kabínku osvetľovača a zvukára v jednom, ktorá slúžila aj na premietanie filmov, od šatní hercov. Medzi šatňami bola malá miestnosť pre rekvizity a kostýmy. Na prízemí vedľa schodov sa nachádzal vstup do sály s pódiom pre divákov. Na pravej strane sa nachádzali toalety. Vedľa bola šatňa, kde si návštevníci kultúrneho domu môžu odložiť svoje bundy a kabáty. A nakoniec hneď pri zadnom vchode bol vstup na pódium pre hercov a oproti miesto činu. Okrem jedného policajta sa pred ním nikto nenachádzal.

„Aha, pomalá rota, konečne dorazila!“ povedal im, „doktorka je už vo vnútri.“

„Dobre,“ odpovedal mu detektív Horák a vstúpil.

Druhý detektív, Filip Hyža, požiadal režiséra, aby zostal vonku a sám nasledoval kolegu. V strede miestnosti ležala mŕtvola a pri nej sa skláňala súdna lekárka. Na zemi neďaleko tela ležala zakrvavená kovová soška slona. Nebola veľká, na jej zdvihnutie by dospelému človeku stačila jedna ruka.

„Zdravím chlapci,“ povedala lekárka a ani nezdvihla pohľad, „aby som to skrátila, podľa dokladov je obeť Marek Gaša, vek dvadsaťtri rokov. Príčina smrti je pravdepodobne úder tupým predmetom, najskôr tuto prítomným slonom. Útočník udrel obeť asi tak trikrát do hlavy. Smrť nastala okamžite, tak pred hodinou až hodinou a pol. Ale nemusím vám snáď pripomínať, že dokým neurobím pitvu , nič vám nepoviem naisto.“

Lekárka sa vzpriamila. Keď stála bola len o niečo nižšia ako starší detektív. Hnedé vlasy mala zviazané do drdola. Detektív sa pozrel na hodinky. Bolo 17:41.

„Chápem, nebudem ťa tu dlhšie zdržiavať, môžeš ísť. A keď budeš odchádzať pošli sem toho extrémne vtipného detektíva Zippa,“ odpovedal jej Horák, na čo lekárka zareagovala len pozdvihnutým obočím.

Horák sa priblížil k obeti. Mŕtvy ležal tvárou k zemi. Čupol si. Útok vôbec nečakal. Naklonil hlavu, aby ho videl aj z druhej strany. Pravdepodobne to bol niekto, koho poznal. Rozhliadol sa po miestnosti. Neďaleko tela bolo kreslo a v ňom pohodené noviny. Druhý detektív stál na tom istom mieste, ako keď vošiel do miestnosti a robil si poznámky.

Miesto súdnej lekárky nahradil ich tretí kolega, ktorý doteraz čakal pri dverách. Detektív Viktor Janák bol zo všetkých najvyšší a mal aj najmohutnejšiu postavu, na čo aj veľmi rád poukazoval a bol patrične hrdý. Od Horáka bol mladší o necelé tri roky.

„Detektív Zipp sa hlási do služby,“ zasalutoval.

„Maj trochu úctu...“ povedal mu najmladší detektív a kývol hlavou k telu.

„Jemu to už nepomôže... Obhliadka miesta činu je hotová. Technici už majú všetko spravené a sú pripravení odísť. Okrem našich ľudí sa tu nachádza iba ten vystresovaný režisér a osvetľovač – ten objavil telo. Ja by som sa vrátil na stanicu, zistil čo sa dá o obeti a spravil nejakú administratívu. Ak vám to nevadí vypočutie si výpovedí tých dvoch by som nechal na vás.“

„Rozhodne nám to nevadí,“ odpovedal za obidvoch Hyža.

„Tak ja teda idem, keby som niečo zistil tak vám volám.“

„Aj my tebe.“

xxx

„Mali by sme sa rozdeliť. Ja idem za režisérom a ty si zober osvetľovača,“ navrhol starší kolega.

„Súhlasím,“ odpovedal Hyža a išiel pohľadať svedka.

Detektív Horák vedel, kde by mohol nájsť svojho. Postával pri východe, ktorým prišli na miesto činu. Podľa ohorkov na zemi fajčil už ôsmu cigaretu.

„Potrebujem sa vás opýtať pár otázok. Moje meno je Miroslav Horák,“ povedal a vytiahol si zápisník.

„Jasne, jasne, pýtajte sa na čo chcete...“ potiahol si z cigarety a po krátkej odmlke pokračoval,“ Denis Čunta, som tu režisér. Robím to už asi 3 roky a nikdy... nikdy sa nič nestalo, ani nehoda a zrazu toto...“

„Videli ste, že by sa tu dnes pohyboval niekto neznámy, alebo niekto kto tu nemal dnes čo robiť?“

„Nie... aspoň myslím. Ale ťažko povedať, Marek vždy prichádza pravý, odomkne zadné dvere a sú otvorené až kým ich nezamkne. Teda prichádzal, viete ako to myslím... On jediný má kľúče od všetkého, má... teda mal neobmedzený prístup všade, len on... Keby nebol tento hlúpy zvyk, tak... by sa to nestalo. Ktokoľvek mohol prísť počas skúšky, alebo po nej, keď... už väčšina z nás bola preč a nikto by si ničoho nevšimol...“ hovoril a popri svoje výpovedi poťahoval z cigarety.

„Nemusel to byť niekto zvonku.“

„Myslíte... nie tomu neverím. Robím s tými ľuďmi... už dlho a nikto z nich určite nie je vrah.“

„Dobre a spomeniete si kto všetko bol dnes na skúške?“

„Teraz by som vám... asi všetkých nepovedal, ale môžem vám dať kompletný zoznam.“

„To bude stačiť. A spomeniete si kedy ste naposledy videli obeť?“

„Krátko po začatí skúšky... Tá začala niečo po druhej. Videl som ho... ako si sadá do hľadiska, ale potom som si všímal iba hercov, takže vám to... nemôžem presne povedať.“

„Nevadí, ale spomenuli by ste si, kde ste sa presne nachádzali po skončení skúšky až do príchodu polície. A môže vám to niekto potvrdiť?“

„Neviem... skúška skončila o štvrtej a väčšina išla rovno domov... Ale niektorí so mnou zostali v šatni a rozprávali sme sa. Postupne všetci odchádzali. Ja som bol autom, ale posledný herec musel ísť na autobus o 17:15, takže tesne po piatej som tam zostal iba ja... Pobalil som si veci a zavolal priateľke. Keď som odchádzal, videl som, že v kabíne osvetľovača sa ešte svieti... tak som mu šiel povedať, nech to už zabalí, ale nikto tam nebol... Zrazu som začul ako kričí... je mŕtvy... tak som sa rozbehol za hlasom a vážne tam bolo... telo a krv. Zreval na mňa nech zavolám políciu. Tak som vybehol von zavolal som vás... a čakal až do vášho príchodu...

„Koľko vtedy približne mohlo byť?“

„Neviem... na hodinky som sa vtedy fakt nekukal, ale určite už bol dobrú chvíľu po piatej.“

„A ešte posledná otázka. Viete, že by mal nejakých nepriateľov?“

„On... nedá sa povedať, že by to bol nekonfliktný typ... ale, že by ho niekto natoľko neznášal? Neviem, ale pochybujem... o tom.“

„Dobre, to by bolo zatiaľ všetko. Zajtra sa zastavte na stanici, spíšeme vašu výpoveď. Keby sme mali nejaké otázky, tak sa na vás ešte obrátime. Prosím, zatiaľ neopúšťajte mesto.“


 celkové hodnocení autora: 100.0 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 2.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 4 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 04.03.2016, 11:16:08 Odpovědět 
   Zdravím.

Příběh se přesunul do krimi (detektivní) roviny. Pokud jsem vše správně pochopil je obětí Marek, pokud ne, můžeš mě opravit. Uvidíme jak bude vyprávění vypadat a kam bude směřovat v další části. Slovenskou gramatiku nehodnotím.

Hezký den a múzám zdar.

P.S. Práce šotků:

„Jasne, jasne, pýtajte sa na čo chcete...“ potiahol si z cigarety a po krátkej odmlke pokračoval,“ Denis Čunta, som tu režisér. Robím to už asi 3 roky a nikdy... nikdy sa nič nestalo, ani nehoda a zrazu toto...“ -- ... pokračoval, „Denis ...

... Marek vždy prichádza pravý, ... -- prvý ???
 ze dne 04.03.2016, 17:15:53  
   Piškotka: Áno, pochopil si to dobre. Obeťou sa stal Marek.

A ďakujem za komentár.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Proste jsem
(27.2.2021, 20:22)
Týnuš
(8.2.2021, 18:37)
Sivanah
(7.2.2021, 21:40)
black dragon
(2.2.2021, 14:52)
obr
obr obr obr
obr
Smrt
monika cave
Moje kontratouh...
namenloss
Nový svět:Záchr...
čtyrnoška
obr
obr obr obr
obr

Slzy lásky
maja52
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr