obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Hlad a láska určují veškeré lidské dějiny."
Buddha
obr
obr počet přístupů: 2915143 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39112 příspěvků, 5704 autorů a 388219 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: Niečo fakt múdre ::

 autor aegitalos publikováno: 03.08.2016, 21:36  
Pokračovanie etologickej analýzy.
 

NIEČO FAKT MÚDRE!


Psy si založili družstvo. Dedina stíchla, už nebolo prečo štekať. Na miestach, kde si chodili značkovať pozemok, už bola roľa. Všade samá roľa, žiadny očúraný plot! Nemohli štekať, lebo nevedeli, ktoré lajno je ešte ich, a ktoré susedovo.
„Havkáči milí,“ povedal predseda, „je to tak lepšie. Kone dáme do salámy, voly pôjdu na guláš a na pole pustíme stroje.“
„Nie, my chceme robiť ručne!“ štekali niektorí psy. „Kydať hnoj, orať s ručným pluhom a dolámaný si večer líhať do postele.“
Predseda sa tajne poškrabal na zadku, dobre vie, že pes nie je ktovie ako inteligentné zviera. Pre bláznov existujú blázince, ale čo existuje pre hlupákov?
„No dobre, Rexo, ty si dopestuješ, ale čo taká Bratislava? Tá má zdochnúť hladom?“
„Čo je ma po nej, mám ju na háku.“
„No prosím, u teba je zrejmé, že ďalej, než po svoje očúrané medze nedovidíš. Si teda ob-medzený. Kto je na tom podobne?“
„Haf-haf-haf!“ ozývalo sa zo všetkých strán.
„No vidíte, a v Amerike dávno pochopili, že hrať sa každý na svojom dvorčeku znamená smrť hladom. Tam majú totiž obrovské výbehy zvané prérie, a načisto prázdne. Málokto chce žiť v tej pustine. Tam keby poslali jedného somára s volom, tak než poorie po druhý koniec, vôl mu niekoľkokrát zdochne. A New York by márne čakal na jedlo.“
„Ale my nechceme žiť ako v Amerike. My chceme žiť ako v stredoveku – každý na svojom!“
Predseda sa poškrabal zozadu aj spredu, podvihol si vercajch, ide do tuhého.
„Oni majú prérie – Amerika, Rusko a Argentína. Nič vám to nehovorí?“
Psom ovisli chvosty.
„To sú obilnice sveta,“ zakňučal niektorý vzdelanejší.
„Správne. My obilnice nemáme, tak si ich musíme vytvoriť. Boby, štartuj traktor!“
Boby je prvý v dedine, čo vyštudoval učňovku, pochádza z rodiny, kde nemali ani poriadnu búdu.
„Jedine cez moju mŕtvolu!“ hádzali sa pred traktor niektorí.
Predseda vie, že inštinkt je inštinkt, tak im to povedal z druhého konca.
„Šarino, Allan, Dunčo – šteňatá vašich šteniat raz dostanú ponuku zobrať si svoje smradľavé role späť. Lenže už z nich budú páni – sako, kravata a škodovka na lízing. Bude sa im hnusiť tá vaša rodná hruda! Zlenivejú ako vši, čo máte v kožuchoch, lebo žranice bude nadbytok a štekať budú po sebe už iba z nudy.“
Psov odtiahli, traktor vyrazil. Medze s pachovými značkami boli rozorané. Psy z mesta, čo bývali v panelákoch, chrlili traktory ako na bežiacom páse. Veľkovýroba z tovární sa preniesla na pole.
„Ale to je strašne neprirodzené!!!“
Predseda očakával, že na to niekto príde. Jednoducho škrabať sa zadnou nohou za uchom alebo ucvrknúť si pri každom stĺpe je človeku prirodzené. Zbaviť človeka teritória znamená uvrhnúť ho do chaosu.
„Máš pravdu, Belino, je to veľmi neprirodzené. Rozum už v prírode skrátka taký je – neprirodzený. Preto my, ľudia, sme inteligentní, a tie hoviadka božie sú tupé, ako... no ako to teľa.“
„No ale, však hen v Rakúsku,“ mienil jeden uštekaný bastardík, „ešte potiaľ dovidím, aj tam majú traktory! A každý len pekne na svojom, aj medze majú, aj všetky očúrané ploty im ostali.“
„Áno,“ prikývol predseda. „Ale vieš, koľko to stojí?“
Nikto nevedel.
„Asi toľko,“ pokračoval predseda, „že im musia za tú ich prirodzenosť poriadne platiť. Každý sedliak vlastní kompletný strojopark – ó, aké prirodzené!“
„Je to spravodlivé!“ zavyl akýsi polovlk.
„Čo je spravodlivé? Že sa dvaja idioti nevedia dohodnúť na kúpe jedného traktora? Alebo traja, štyria... koľko ľudí uživí jeden traktor? Možno aj sto. Možno tisíc, neviem. Ale viem naisto, že hrabať sa každý na vlastnom hnojisku je síce prirodzené,“ stíchol, aby hviezda lepšie zažiarila. Alebo zhasla. „Ale aj nekonečne hlúpe.“
Než by ho niekto pohrýzol, rýchlo dodal: „A spravodlivé to nie je, lebo tí z mesta cez neosobné dane doplácajú na prebujnený strojopark. Takže,“ pokynul jednému, čo má silný hlas, nech to prehluší. Hlasom statnej dogy sfúkol jalové blafkanie.
„Takže od zajtra smerujeme k trvalému nadbytku potravín.“
Niektorí neverili, veď bolo sotva čosi po vojne a po veľkom hladomore. Niektorí uverili a vyhrnuli si rukávy. Jeden taký chytrák prišiel za predsedom a odviedol ho bokom.
„Nechcem to tu verejne,“ riekol, „ale keď bude dostatok potravín, ako my hovoríme, že psích granúl, tak to povedie k populačnej explózii.“
Predseda užasol nad toľkou inteligenciou.
„Áno, povedie. Populačná explózia je tiež niečo celkom prirodzené.“ Predseda si ho premeriaval ako psa-mimozemšťana. „To bude ďalší náš míľnik na ceste od primitivizmu prírody k rozumu. Lenže tento bude oveľa, oveľa ťažší!“
Ešte na neho tak zboku zazrel.
„Nie ste vy nejaký ten budúci nositeľ Nobelovej ceny?“
„A v akom obore?“ spýtal sa ten neznámy.
„Máte pravdu, taký nejestvuje. Nobelovka za objav prirodzeného primitivizmu v nás. No však za biológiu, nie?“
„Ale prosím vás!“ riekol ten pes. „To by sme museli zabiť v sebe živočícha. A čo by z nás ostalo? Veď my okrem toho štekania a čúrania po rohoch nič nevieme.“
Odišiel. Má pravdu, pomyslel si predseda. Byť hlúpy je nesmierne prirodzené, veď my ani netušíme, akí by sme mali byť, ak nie prirodzení.


 celkové hodnocení autora: 97.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 1 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 3 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 03.08.2016, 21:35:28 Odpovědět 
   Zdravím.

První, co mne napadlo, bylo "bajka", tedy příběh, ve kterém se zvířata chovají a myslí jako lidé. Pejskové se hezky radili co s políčky (zda zorat nebo nezorat) i s mezemi a kolik že to nakoupit traktorů. Zákonitě přišli nakonec na to, že jsou jen psí rasy a že by se měli chovat přirozeně (jako psi) a ne jako lidé. Pokud jsem vše pochopil, a pokud nejsou dosazeni za lidskou rasu, protože to tu již jednou bylo (viz kolektivizace zemědělství).

Slovenskou gramatiku nehodnotím a přeji hezký večer a plodné múzy.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Adel1518
(22.4.2019, 14:53)
Cindy Michelle
(15.4.2019, 13:19)
Banhoff
(13.4.2019, 11:10)
Luigi 69
(9.4.2019, 14:33)
obr
obr obr obr
obr
Orloj a hvězdy
Betwithell
Jednou
Petr polák
HLEDÁ SE SKY WA...
Danny Jé
obr
obr obr obr
obr

Muž v zrcadle
Najla
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr