obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Slova jdoucí ze srdce, hřejí tři zimy."
K. Čapek
obr
obr počet přístupů: 2915697 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39812 příspěvků, 5810 autorů a 392506 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: Vycicaj ma, prosím! ::

 autor aegitalos publikováno: 01.01.2017, 11:59  
Cynické? Nie viac, ako život sám.
 

VYCICAJ MA, PROSÍM!


Pavúk striehol na vhodnú pavúčicu. Dnes sú však pavúčice opatrné, nedajú sa len tak oblafnúť. Takže na čo ich lákal: predovšetkým musí mať perfiš fáro. Mal v stajni novučičký lexus. Stajňu mal prilepenú k domu – nie len tak hocikde, ale vo vilovej štvrti. Pavúčie krásky dnes nehľadajú druhov v starých stodolách, ani v panelákoch, už len domy „Na vŕšku“ či „Pod hájom“, to ich priťahuje. A keď je nejaký pavúk neobsadený, tak pokukujú a skúmajú, čo by z toho káplo. Zo zvyku sa tomu hovorí láska.
Pavúk utká sieť. Pred domom sa poneviera pár samičiek. On ich skúma, aké majú stehná, prsia, zdravé zuby, lesklé vlasy. To je dôležité kvôli génom. A keď sa nejaká priblíži, snaží sa vlákať ju do svojich osídiel.
Pravda pavúčice si vypracovali taktiku. Nechať sa lapiť, to je len začiatok. Každá má na mobile právnika, keby sa náhodou pavúk cukal. Nechá pavúka, nech si užije rozkoše, a potom sa pokúsi s ním otehotnieť. On je pravdaže vyberavý – tá má malé to, tá zase ono, hentá sa vyjadruje ako štetka, iná zase špekuluje príliš okato, ako ho zbaviť majetku. Pritom pavúk nechce nič iné, než zanechať na tomto svete svoje gény. Veľmi ušľachtilá činnosť! Paradoxne – pavúčice tiež. Ony však kvôli náročnosti svojho reprodukčného procesu túžia vycicať pavúka do poslednej kvapky krvi. Vlastne tiež veľmi ušľachtilá činnosť, veď to robia pre svoje deti. Poťažne gény.
No, takže pavúk zlákal akúsi samičku. Je úžasná, pradie do uška tak roztomilo a má blond vlásky. (V prírode blond vlasy takmer neexistujú, ale biela na hlave symbolizuje mladosť, a teda dobrú kondíciu.) Už si ju ťahá do postele, nemusí ani použiť násilie. Je pomerne sexy, no veď zas tak veľmi nie, ale celé roky žiadnu nechytil, tak aspoň to. Má ju takmer spracovanú, ešte trocha cinzana, aby sa toľko netrepala, keď sa jej zmocní. Už jej vnikol rukou medzi stehná, keď pavúčica vydýchla náhlu otázku:
„A ty koľko máš vlastne rokov?“
„Hádaj.“
„No nie, ale fakt. Ja by som to chcela vedieť.“
A s rukou na pohlaví túžobne očakáva príjemnú odpoveď. Tak do štyridsať by ešte akceptovala.
„Päťdesiat tri.“
„Čože??“
Mykla sa a cúvla z ruky ako auto z obrubníka.
„To vážne??“
„Čo ti na tom? Mám dom, chatu, auto...“
„No vieš čo! Nehnevaj sa, ale ja som myslela...“
A už hľadá východ z pavučiny, lebo skrátka gény nepustia. Plesnivý chren, fuj, skoro mu naletela!
„Keby si mal aspoň o desať menej. Aspoň o pätnásť...“
„Tak čo?“
Hľadá ešte kabelku s mobilom. Tričko a podprsenku. A tenisky.
„Nič. Nechajme to.“
„Dali by sme to dokopy? Ja štyridsať ročný, ty sedemnásť, to už by šlo, nie?“
Zazrela na neho ako na pacienta s mentálnou retardáciou.
„Už si daj pohov, nájdi si voľajakú starenku na spoločnú jeseň života.“
Starý skúsený pavúk sa nenechá len tak uraziť.
„Čo ti šibe! Ja potrebujem zdatnú mladú ženu, čo veľa znesie. Však zastrime, keď sa nechceš dívať.“
„Nie, ja už musím ísť.“
„Kto ti dá toto všetko?“
Myslel tým luxusný domov.
„No povedz! Len za trocha nehy.“
Samička neodolala. Toto všetko? Aj ten nádherný luster? A tá sedacia súprava...
„Ja si to ešte rozmyslím,“ taktizovala.
„Tak si sadni,“ ukázal na zamatovú pohovku. „A rozmýšľaj.“
Sedemnásť ročný zadok vnikol do mäkkej podušky. Všetko nové, špičková kvalita. Po stenách obrazy, ktovie koľko stáli.
„A ty si rozvedený?“
Chytala sa na návnadu.
„Áno, už dávno. Všetko vysporiadané, môžem ti ukázať papiere.“
„To by som prosila.“
Drzá teda je – pomyslel si snúbenec.
„Toto všetko,“ napodobnila jeho gesto, „mi ponúkaš za sex?“
„Čo je na tom?“ povedal zdanlivo ľahostajne.
Za obyčajný sex. Pošteklilo ju medzi nohami, ani netušila, aký poklad tam nosí. Chalani, čo ich mala doteraz, si ju vôbec nevážili.
„Veď by si mohol byť mojím otcom,“ vytkla mu.
„Možno aj som. Koho máš mamu?“
To bolo príliš. Postavila sa. Zamatová poduška sa zase narovnala. Zrazu...
Zrazu cítila, že sa s ňou už nemôže rozlúčiť. Že tá pohovka a jej telo patria k sebe. Pavúk to vytušil a podal jej plný pohár.
„Na našu lásku,“ vyriekol.
Už druhý raz jej stiahol tričko. Rozopol podprsenku. Vnikol rukou medzi stehná. Mal pocit, že to mláďa celé drží vo svojich obrovských rukách. Taká krehučká sopľanda, sotva odrástla detskému cumlíku. A už obchoduje so svojou pipinkou.
„Nie, ja teraz nemôžem. Až nabudúce, dobre?“
„Otoč sa. Dívaj sa do okna.“
Snažil sa ju vzrušiť.
„Nie, ja fakt nemám chuť...“
Hnusil sa jej, vedel to. Keby nepovedal to číslo, poddala by sa. Mal povedať: štyridsať, a ľahla by si. Roztiahla nohy. Pri čísle päťdesiat tri sa jej zatemňujú obzory.
„Dobre, ja teraz zavolám svojmu právnikovi. Dostaneš toto všetko.“
Stála pred ním od pásu hore nahá. Mala také tie neveľké prsia, bielu nevinnú pokožku a odfarbené a vyprané vlasy jej padali do očí. Čierne elasťáky obtiahli jej štíhle telo a robili ho ešte štíhlejším. Taká čierno-biela bezkrvná dievčička, na ktorú sa usmialo šťastie.
„To fakt?“
Prikývol.
Nemohla tomu uveriť. Až teraz si do detailu prezrela nečakane nadobudnuté bohatstvo. Aj kuchynskú linku, servis, toaletu, krb. Chodila po dome a on ju sprevádzal. Potom prišiel právnik.
„Sadnime si,“ ponúkol ich pán domu.
Dievčička mala stále holé prsia.
„Tu sú doklady. List vlastníctva. Prevediem na teba polovicu majetku.“
Právnik vysvetlil, na čo sa dívajú.
„Tú druhú dostaneš po mojej smrti.“
Prečo len polovicu? Chcela vedieť. Prehodila cez seba aspoň tričko, ružová podprsenka ležala pod stolom, právnik po nej nevedomky stúpal.
„Berieš?“
To sa jej zdalo ako podvod.
„Nie, ja chcem všetko.“
„Veď to dostaneš. Len čo zomriem.“
Pozrela na neho skúmavo.
„Ktovie, kedy ty zomrieš...“
Pavúk roztrhol pavučinu.
„Choďte preč. Obidvaja!“
Nemal rád právnikov, nemohol si pomôcť. Vybral si tohto, ale inak – jedna banda. Sú to neskutočne podlí ľudia. Do poslednej chvíle sa tvária ako priatelia, a len čo si uchmatnú svoje, už sa otáčajú chrbtom. Zamkol.
Takže zomrie bez sexu. Je to hlúpe, ale naposledy ho mal ešte so svojou ženou. Nepomohli ani návnady. Staré baby sa síce hlásia rad radom, ale čo by asi tak s nimi robil? Chromé, tučné, lenivé. A jemu ostáva už len pár mesiacov života. Možno rok. Zrazu mal pocit, že mu nemá byť za čím ľúto. Už aby to mal za sebou.


 celkové hodnocení autora: 97.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 3 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 9 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 aegitalos 01.01.2017, 14:49:03 Odpovědět 
   Veľmi smutný, až katastrofálne. Pekný N.R.!
 ze dne 01.01.2017, 22:22:43  
   Šíma: Tobě také pěkný nový rok. ;-)
 Šíma 01.01.2017, 11:58:06 Odpovědět 
   Zdravím.

Muž v nejlepších letech to nemá lehké, tedy vlastně pavouk, který spřádá své sítě. Občas se do nich nějaká ta samička chytí, jenže je příliš mladá a nemá zájem. Život je plný ironie a "ujetých vlaků", co pak má dělat muž, kterého nikdo nechce, ať už spřádá své "pavučiny" jak chce, žádná děva se do nich lapit nehodlá a nemá zájem. Smutný příběh...

Hezký den a múzám zdar.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
marker.publishers
(27.10.2020, 20:24)
Emmajackson2711#
(23.10.2020, 08:22)
Filion
(14.10.2020, 22:49)
Koala
(14.10.2020, 20:43)
obr
obr obr obr
obr
Kniha první - P...
James King
Šepot ve větru ...
Ziell
Řekla´s, řek´ j...
Centurio
obr
obr obr obr
obr

Poslouchám ticho myšlenek...
dita k.
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr