obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Důvěra a láska musí chodit pospolu."
B. Němcová
obr
obr počet přístupů: 2915728 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39863 příspěvků, 5817 autorů a 392663 komentářů :: on-line: 3 ::
obr

:: Blázni ::

 autor aegitalos publikováno: 19.02.2017, 10:59  
Z pohľadu mimozemšťana na ľudský svet.
 

BLÁZNI


Na stavenisku ohromný ruch. Tisíce robotníkov sa plahočilo s ťažkými kamennými blokmi. Mali dlhé laná, aby sa ich mnoho vošlo za sebou na ťahanie, iní podkladali valčeky a jeden tomu dával rytmus. Kameň ťahali hore rampou zbudovanou z pevnej hliny. Úmorná drina v dusivej horúčave.
„Čože to robíte, ľudkovia boží?“ pýtam sa ich.
„Staviame pyramídu.“
„A načože to, načo?“
„Nuž pre nášho faraóna. On keď zomrie, jeho duch vystúpi na nebo a bude s bohom slnka Re vládnuť svetu. Aby sa nám darilo, musí náš faraón vystúpiť do neba, inak je s nami amen.“
Myslel som, že zle počujem.
„Do neba? A to už ako tam vystúpi?“
„Ó, aký si hlúpy! Predsa z pyramídy. Preto ju staviame, aby to mal bližšie.“
„Nuž ale...“
Blázni! A to som netušil, že ešte aj po štyroch tisíckach rokov budú na tie pyramídy hrdí. Čo tam o to, dielo to je úžasné, ale kvôli takej kravine? Všimol som si, že stavajú na Níle aj zavlažovací systém, všetka česť, ale slávnymi sa stanú pyramídy, nie kanály. Zmôžu sa dokonca na priehradu. Ale z hliny! Tesne pred dokončením im ju voda strhne. Tam kamene nedali, blbci, zato pyramídam dopriali. Štartovacia rampa pre dušu ich najväčšieho blázna – faraóna. No hej, myšlienka hory prenáša, ale s blbosťou ani nehne!
To som netušil, že večne budú zaťažení na myšlienku. Presnejšie na vieru v zázraky. Niekto niečo zbuchne, nejaký príbeh a oni začnú pracovať pre ten príbeh. Čím bláznivejší, tým lepší, lebo keby bol prirodzený, nebol by dosť motivačný. Vymysleli si, že ich boh potrebuje dom. Asi aby mu nebolo zima. Sami bývali v kde-čom, domy patrili iba boháčom a čím väčší boháč, tým väčšie sídlo. No a boh musel mať najväčšie, to je jasné. A vežu. Oni síce tvrdili, že boh je všade, ale vôbec to tak nemysleli. Bol jednoznačne v nebi. V zemi ani náhodou, veď ako by to bolo, keby sa šliapali po bohu? Takže v nebi, a zrovna ako tí tupí Egypťania, musel sa spúšťať po veži ako po rebríku. Tam potom sedel na najvyššom mieste – no veď ako ich svetský kráľ – na tróne. Oni ho síce nevideli (ako by aj mohli?), ale predstavovali si, že tam je. Celkovo si radi predstavovali, ich fantázia smelo konkuruje aj tým najbláznivejším halucináciám narkomana.
A tie príbehy! Kde-aký chmuľo prišiel po ráne (a po opici) s tým, že mal taký a taký sen. Počúvajte, ľudkovia, mal som takéto videnie!
A už začal trepať. Čím väčšia sprostosť, tým skôr tomu uverili. A zapisovateľ zapisoval. Príbeh vstúpil do dejín, stal sa svetovým kultúrnym dedičstvom. Nie len to, stal sa čarodejným! Aj samotný zvitok, neskôr pergamen či papier, každá molekula toho materiálu obsahovala svätožiaru! Že čo to je? To ani boh nevie. Svätožiaru vidia iba blázni, fyzika ju neobsahuje.
Príbehov bolo postupne toľko, že si logicky odporovali. No veď každý „tvorca“ vystupoval ako jedinečná božská bytosť, sám seba považoval za vyvoleného. Preto musela natvrdo nastúpiť realita. Koho vybrať, že je ozaj „svätý“, a kto nie? A tak vyberali: Ty áno, ty nie. Títo štyria táraji nám vyhovujú a týchto štyridsiatich ďalších zakážeme. Pod trestom smrti, ako inak. Cisár tak rozkázal a vstúpil do dejín ako najsvätejšia bytosť. Pritom...
„Pán cisár, myslíte to vážne?“
„Ale čo si?!“ hovorí mi ten chlapík so žoviálnym smiechom. „Mám ich na háku, je to tupé stádo. Musíš im rozkázať, a basta! Uveria v čokoľvek, aj že natrepeš do drevenej lode po jednom páre z každého druhu.“
Cisár nebol žiadny blázon, on nie. No veď tým báchorkám neveril ani písmenko, len musel nastoliť režim. Aby držali hubu a krok, na víťaznom oblúku niet ani stopy po kríži. No nie! Zistila až moderná veda. A to tak, že dostali povolenie (prvý raz v dejinách bláznov), aby sa pozreli zblízka, čože je tam zobrazené. Klasický brutálny boj, žiadna spojitosť s krížom.
„Nič si z toho nerob,“ potľapkal ma cisár. „Dejiny píšu víťazi.“
Ohavné! Chcel som povedať ohavné, ale držal som hubu. Aby som sa nestal súčasťou napísaných dejín. Text už by sa prispôsobil. Konštantín ani zďaleka nebol jediný racionálne a sadisticky konajúci dejino-pisec. Ba možno smelo povedať, že tí „hore“ pramálo verili tomu, čo tvrdia. Ani tí s najohnivejšou svätožiarou! Naopak: Preto boli hore, lebo neverili bláznivým príbehom. Museli vládnuť (bláznom), museli aspoň oni konať racionálne, aby sa to stádo nestalo obeťou vlastnej iracionality. K tomu používali vlastné verzie príbehov, ako si ich podľa potreby vymýšľali. A na počesť kde-akej chujoviny, dali postaviť kostol. To je čosi hmotné, lebo treba si priznať, že samotný príbeh a „božia ruka v korunách stromov“ sú pramálo objektívne veci.
Nuž tak. Ľudstvo dospelo až do modernej doby s bremenom starovekých báchoriek. Vôbec tých bláznovín neubúda, hoci 20.storočie sľubovalo skorý koniec iracionálneho myslenia. Storočie následné prinieslo náboženský terorizmus nebývalých rozmerov, čiže ľudia sú fakticky skalopevne presvedčení, že po smrti ich čaká ďalší život (ten hlavný), a niet lepšej vstupnej brány do neho, ako cez pár mŕtvoliek neveriacich psov. Tí druhí nie sú iní, pod pláštikom „lásky k blížnemu“ vraždia všetkých, ktorí im stoja na ceste za ropou. Moderné vojny a staroveké príbehy – ako len to šialenstvo pokračuje! Civilizácia bláznov planéty Zem sa nijako zvlášť nemení. Každá zo strán je skalopevne presvedčená, že má pravdu! Vlastne sú iba úprimní! No veď hej. Aj človek s mentálnou retardáciou je úprimný. Preto musí byť pod dozorom.
Ale blázinec ľudský nemá žiadnych lekárov, speje k záhube a do poslednej chvíľky bude veriť, že „má pravdu“. Tú svoju svätú, dnes už „humánnu“ pravdu. Napríklad že každý je obdarený dušou a tú má od boha. Že je teda každý jedinec božím dielom. Potom asi boh nemá všetkých pokope, lebo sa s dýchaním duší akosi rozšupol. Každý stroj má „emergency stop“, kde ho má boh? Nepokazil sa náhodou?
Presnejšie: Kam až šialenstvo dospeje, po aké číslo exponenciálneho rastu a tupé duchovné autority budú zakazovať ešte aj kondómy? Ó, blázni planéty Zem, čo vás ešte čaká, či už len vstup do úplnej nemoty? Straší vám vo veži čím ďalej tým viac. Staviate si pyramídu, tá pyramída je z mäsa a kostí úbohých bláznov. Lenže tam na vrchu nebude nebo! Ale pád. Zrútite sa pod vlastnou váhou.
Už musím ísť. Exkurzia končí, na našej planéte je bláznov už pramálo. U nás šialenstvo končí, na Zemi vrcholí.


 celkové hodnocení autora: 97.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 6 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 19.02.2017, 10:58:13 Odpovědět 
   Zdravím.

Možná by se z pohledu jiné (mimozemské) civilizace naše lidstvo mohlo zdát jako banda bláznů, ať už stavějí pyramidy, archu či cokoliv jiného. Dnes stavíme mrakodrapy (a jiné stavby), byli bychom pro mimozemšťany zajímaví? Kdo ví. Napsáno s nadhledem Tobě vlastním. Textík se mi líbil, bere si na paškal lidskou historii a pohlíží "zvenčí" na to člověčí pachtění.

Hezký den a múzám zdar.
 ze dne 19.02.2017, 16:30:57  
   aegitalos: Dosť som mal obavy, ako bude text prijatý. Tiež si ho pojal s nadhľadom, som ti vďačný. Ja to tak skrátka vidím, čo sa dá robiť. A niektoré veci musia von, lebo človeka dusia.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
ab0nd
(28.11.2020, 20:04)
tester42
(28.11.2020, 19:21)
p8aefwimsg
(28.11.2020, 18:36)
jameswick11
(28.11.2020, 18:30)
obr
obr obr obr
obr
Vzduchem bez kř...
micromys
Kapitole třetí ...
Dahaka
Svíčky
dream.less
obr
obr obr obr
obr

Lakmé
Filip Vávra
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr