obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
» MTP 2009
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Mír je jen nemocná válka, čekající na své uzdravení."
Gandalf
obr
obr počet přístupů: 2914473 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 37876 příspěvků, 5585 autorů a 380198 komentářů :: on-line: 3 ::
obr

:: Byť spolu ::

 autor aegitalos publikováno: 15.05.2017, 13:31  
Keď "milujem ťa" znie neuveriteľne.
 

BYŤ SPOLU


Už iba odpočívali a ona mu položila hlavu na hruď. Počúvala jeho srdiečko ako bije, ako malý dunivý zvon. Mal na ústach jej blonďavé vlásky, stále spletené do vrkoča. Chcel ju pohladiť po tvári, tak len po pamäti hľadal hladké líčka. Vtom pocítil, ako mu bozkáva prsty. Cucká mu ich ako dieťa cumlík.
„Vieš, čo mi dalo práce, aby tá posteľ nevŕzgala?“
Prestala cumľať, jej telo sa naplo v malom výbuchu smiechu.
„Všetci by to vedeli, celý panelák,“ povedala a uprela na neho tie veľké oči. Ak sa Picasso niekde inšpiroval, tak to musela byť ona. Človek sa v nich stratí, a už nikdy nenájde cestu späť. „To by som nechcela.“
Reči. Ľudia dokážu zničiť život každému, kto je šťastný. Preto prichádza k nemu tajne, už tretí raz je tu. Lucia z posilovne.
„To by som nechcela,“ dodala ešte raz, akoby zaháňala strašnú predstavu. Zaťala mu nechty do ramena, zrejme o tom ani nevedela.
„Vieš, vtedy,“ ozvala sa po chvíli, „keď som ťa uvidela vo fitnessku, vieš, ten prvý raz...“
„Áno.“
„Ja som nemohla odolať. Keď ty si bol tak bezbranný, nevedel si, čo si počať s tými náradiami, tak som ťa musela osloviť ako prvá, nie?“
„Áno, musela.“
„No vidíš.“
„Nebol som to ja, kto ťa požiadal o pomoc?“
„Nie, to ja! Sama som sa ti ponúkla.“
Nechcela si nechať zobrať prvenstvo. Je tak iná, je tak nenútene úprimná!
„A ja som potom nemohol zabudnúť na tvoj nádherný zadok, ako si sa mi predvádzala na tej lávke.“
„To je posilovač lýtok, ak by si nevedel.“
„Nie, to je predvádzač zadkov. Ako ja som si to užíval, bože, ako ja som sa ti tam díval!“
Zase tie nechty, teraz do stehna.
„Balila som ťa.“
„Nie, to ja teba...“
„Nie, to ja!“
Vrhla sa na neho a vrazila mu pusu, akoby mala byť posledná.
„Bol si prvý chlap, ktorý sa mi v živote páčil. Myslím tak naozaj, na sto percent!“
„Potom...“ pokračoval váhavo, „som ťa rok nevidel. A stále som tam chodil a cvičil a mordoval sa a dúfal, že raz prídeš.“
„Nie, to ja som chodila. Ešte viac, ešte viac!“
„Až sme sa museli stretnúť u zubárky.“
Vyprskla. Zavlnila sa ako malý nežný hadík, ktorý má stále málo.
„Ale priznaj sa, ty si ma nepoznal u tej zubárky.“
„Nie.“
„Tak vidíš. Zase som ťa musela baliť. Od znovu.“
„No áno, totiž...“ hľadal pravdu, lebo tá je často skrytá i pred samým sebou. „U zubárky ma našli tvoje oči. Tam, vo fitnessku, som videl len tvoj zadok. Prepáč, ale je tak výnimočne nádherný, že som nevnímal nič iné. No a po zubárke, až o pár dní neskôr, som si to dal dokopy.“
Začala sa zase vlniť, zjavne ešte nemala dosť.
„Ty si ma nepoznal, ale ja som si pamätala tvoju tvár ako fotografiu. Hneď som vedela, že si to ty, keď si vošiel do čakárne u zubárky.“
Ale už sa musela nadvihnúť a vyliezť si na horu, bolo to silnejšie ako ona. Ešte raz, ešte aspoň raz, lebo ktovie, kedy zase bude môcť prísť. Vyhovoriť sa doma, že je u kamošky, alebo ako minule, že zmeškala všetky vlaky zo školy domov. On ubzikne do práce, má tie odporné dvoj týždňové turnusy, vtedy je sama na svete.
„Veď môžeš bývať u mňa, dám ti kľúč.“
„Čože?“
„Môžeš tu ostať, keď budem preč.“
„Počkaj, ja teraz...“
Musel počkať. Bol z toho prekvapený a zároveň nadšený, že s ňou môže stále. Akoby mala dosť energie aj pre neho a on sa od nej dobíjal.
Už dávnejšie pochoval sám seba, najmä po rozvode. A keď zistil, že nikto o neho nestojí, žiadne ženy, ba ani žiadni priatelia, dokonca jeho rodina a deti – keď by mu dobrý deň nepovedal ani somrák žobrajúci o cigaretu – vtedy poznal, že nie je na svete len zbytočný, ale dokonca nadbytočný! Dávali mu to všemožne najavo: Odíď, strať sa, nechceme ťa! Všetci ho všade poznali. Ako je niečo také možné, nemal tušenia, ale nenávideli ho aj úplne neznámi ľudia. Noví kolegovia v práci, noví i starí hráči pri futbale, úradníčky, predavačky, čašník v pizzérii, právny poradca, notár, pes Boby z ich vchodu, aj samotné dvere do paneláku. Nie je to stihomam – zrazu ho nenávidia všetci, ktorých má v telefónnom zozname. Okrem Lucie.
Okrem tejto mladej žabky, sotva ako-tak dospelej. Jej hladký zadok, jej hladké stehná, jej neveľké prsia a úzky pás – to ho privádzalo do tranzu, chcel by pre ňu žiť večne! Ale či môže? Jasne, že nemôže, je to spoločensky zakázané.
„Kľúč?“ vzdychala. „Ty by si mi dal kľúč od svojho bytu?“
„Všetko na svete.“
„Takže mi veríš?“
„Áno.“
„Veríš, že ťa milujem??“
Nemohol odpovedať. Ľahla si, pocítil jej srdce, akoby bolo jeho vlastné.
„Aj keď...“ zavzlykala. „Aj keď si starší, aj tak ťa ľúbim. Od prvého dňa.“
Objala ho a ešte viac sa pritisla. Zdalo sa, že vzlyká. Hladil ju po tom vrkoči a pretiahol zas paplón cez ňu i cez seba.
„Neviem, čo s nami bude, ani na to nechcem myslieť,“ počul jej hlas vo vlastnom uchu. „Hlavne, že sme spolu.“
Ale prečo? Musel sa pýtať on, lebo muž potrebuje na všetko vysvetlenie. Jej láska úplne vygumovala nenávisť celého sveta. Zrazu nič viac nepotreboval, iba Luciu. Lenže prečo práve on?
Vo fitnessku boli lepší svalovci, lepší borci, aj krajšie tváre a určite niektorí aj poriadne zazobaní.
„Prečo práve ja?“ spýtal sa jej v hlbokej tme.
„Ja neviem,“ odpovedala a akoby tiež nad tým dumala. „Ty si taký iný... máš v sebe čosi, čo som nikdy nezažila. Ale presne teba som hľadala! Teba, ver mi. Čo na nejakom veku záleží, keď si to práve ty?“
On mal podobný pocit, len schovaný za premnohé životné skúsenosti. Bol zvyknutý tolerovať nedostatky, naučil sa tolerovať i netolerovateľné – v mene zmieru a rodinnej pohody. Jeho ženu mali všetci chlapi v okolí, ale ak jej to odpúšťal, stával sa slabochom a hlupákom. Keby ju zbil, letela by sa rozvádzať. A čo deti? S kým sa budú hrať?
„Ty si jej nezahol?“
„Nie, nikdy.“
„A mohol si?“
„Ale áno. Uháňala ma jedna rozvedená. Poriadna sexbomba! Ale i tak...“
„No dobre, a keby si vtedy stretol mňa?“
Zaváhal. Zamyslel sa.
„Ani tak nie.“
Hľadel do tmy a s napätím počúval každé šuchnutie. Bál sa, či to dievča dokáže prekonať také sústo.
„Veď hovorím, že si iný. Preto ťa ľúbim,“ povedala, ale príliš presvedčivo to neznelo.
„Luci, to ty si iná! Ty si ten drahocenný kvet, ktorý som hľadal. Už si spomínam, že v tvojom veku som chcel presne práve teba. Ale nikde som ťa nemohol nájsť, celý život. Musel som sa prispôsobovať. A tak som ťa postupne strácal. Milú ženu, ktorá ľúbi a nič za to nechce – ja ani neverím, že si človek,“ vybafol zrazu a zľakol sa vlastných slov.
„Nie som človek? A čo teda?“
Mal to na jazyku. Stále viac sa mu vtieralo to slovo do hlavy, od toho stretnutia na ulici, asi týždeň po zubárke. Ako zastal v parku na chodníku, lebo už z diaľky ona na neho uprene hľadela. Musel jej niečo povedať, ale čo? Mladej dievčine, na hony vzdialenej jeho veku.
„Zdravím vás! Neboli ste to vy, kto ma pred rokom učil vo fitnessku používať náradia?“
„Čo som? Mimozemšťanka?“ počul ju priamo v uchu, priamo vo svojej hlave.
Nemohol tomu uveriť. Presne to slovo! Povedala ho sama, nemýli sa, neboli to jeho ústa, kto prehovoril. Bol v šoku. Na zázraky neverí, ale i tak: Čo ak odkryje paplón a zistí, že leží s bytosťou neľudskej povahy?
Pomaly odkryl. Jej tvár celkom zblízka vyzerala obrovská. Picassovské veľké oči sa v prítmí dívali priamo na neho. Ústa sa približovali.
„Som človek. Ver mi už konečne!“
Spojila ústa s tými jeho a držala bez pohybu dlho, len tak, pery na perách. Cítil, ako dýcha nosom. Zacítil, ako jazýček našiel jazýček. Najprv iba dotyk – letmý, skoro plachý – potom sa vnorila dnu, akoby mu chcela odovzdať dušu. Vdýchnuť samu seba do neho. Spojiť sa.


 celkové hodnocení autora: 95.6 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 1 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 2.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 14 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 14 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 kudlankaW 23.05.2017, 11:15:34 Odpovědět 
   Souhlas. Skutecnym vladcum ( velke korporace a miliardarske familie) jde jen a jen o zmnozeni penez, vlivu. Nepotrebuji aby drzeli rodiny pohromade a chovali se ohleduplne k prirode a nosili veci saty do doby nez se rozpadnou.
Jiny pohled je ten, ze vlady ani miliardari potrebuji udrzet v ulicic relativni smir. Proto umele vytvareji poptavku po nadprodukci elektroniky, odevu, dovolenych atd. Dokonce i jeden miliardar rikal v jednom dokumentu, ze se sam divi, ze jeho dum jeste chudaci pracujici nevzali utokem a jeho nepripravili o zivot.
Diky za Tvuj zajimavy nazor o zenske emancipaci i prorustani do byznysu, soudnictvi aj.
Maj sa krasne. M
 ze dne 24.05.2017, 8:04:42  
   aegitalos: Rád som diskutoval! Veľa zdaru!
 kudlankaW 22.05.2017, 9:21:46 Odpovědět 
   Dobre hovoriš, či píšeš. Chlap bol rolník, semeno sel do zien mnohých zien a najsilnější jedinci prežili. Podobné je to v prírodě. Faloš u žien ostava ako výrazny rys, ktorý moze byt dosledkom chtíča po zabezpečeniu, penazí a šperkov. Svoje lono dala každému kto jej zaplatil ci nasluboval dajaké vyhody ci profit.
Ja to nazývám "chování zištné" (hrabivé)

ale muži jsou převážně zasevači....Ale vzdy je to minimálně o dvou mužovi a ženě. No nie?
 ze dne 23.05.2017, 6:44:27  
   aegitalos: "Chování zištné" - presne tak. Ale vidíš, že je to jasne oblasť hodná vedeckého výskumu. Toho najvedeckejšieho! Nikto sa k tomu nemá, lebo má to aj politickú stránku: Mocným vždy záležalo, aby ľud bol sprostý. Veď uznaj, ako by šli na odbyt tie dreky v obchodoch, keby nebola spoločnosť ovládaná ženami? Čím viac sukní vo vedení, tým viac to ide dolu vodou. Všimol si si: Psychológovia - samá žena, sudcovia - samá žena, pri rozvodoch - samé ženy rozhodujú, no lebo paničky nie sú šťastné! Obrovskú rozvodovosť majú na svedomí sudkyne, tým vzniká armáda zchudobnených nie len mužov, ale hlavne ich detí. A o to obchodu a mocným ide: rozvrat. Závislosť na bankách a pôžičkách. To je skutočný dôvod, prečo sa ženy "emancipujú". Je to na dlhú debatu.
 kudlankaW 19.05.2017, 16:26:02 Odpovědět 
   To musela byt excelentná skvostná dvaciatka. Si bol (či mohol byť) aspoň zopár chvím stastny...Je tak? Mne se toto nepostastilo. Do nicoho sa nepustam a ak aj vrhaju pohlady a vysilaju signály ku akcii sklopim zrak pozerám inde! Mnohé zeny su ako mačky, no u maciek nikdy nevies co spravia. Chvilu sa o teba otiera chrbátom len sa otočíš pozries inam a agresivne zautoci a podrápe ta.

Nedivím sa, že Freud, rodák z nedalekého mesta prohlasil pamatnu vetu:

"Co vlastně ženy chtějí? "
 ze dne 21.05.2017, 9:18:49  
   aegitalos: Na mnohé otázky, ak nie rovno na všetky, by Freud našiel odpoveď v etológii (ktorú do nemoty pripomínam, lebo mám strach, že túto vedu chcú pochovať, lebo je o človeku až nepríjemne pravdivá). Ženy chcú, ako si už naznačil, dochovať potomstvo. Muži zrovna tak, len biologicky sú k tomu vedení zásadne rozdielnym postupom. Žena bola celé veky podriadená, preto sa u nej vyvinul pud falošnosti, predstierania, a najmä nekonečný hlad po hmotnom zabezpečení. Preto je viac náchylná zradiť, ak zachytí závan väčšieho majetku. Muž toto robiť nemusel. Ale keďže má rovnaký cieľ - preniesť svoje gény do novej generácie - robil to spôsobom jednoduchým a jemu vlastným: rozniesť semeno po okolí. Niekedy aj násilne. Len pravda ak sa aj o potomstvo staral, mal väčšiu šancu zachovať ho pri živote. Je to veľmi prosté, k tomu komplikovanú psychológiu netreba. Tá jednoduchosť však verejnosti priveľmi vyráža dych a ženám doslova kypí žlč. Ale už sú odhalené. Len to treba zverejniť. Môžme začať tým, že drvivá väčšina reklamy je zameraná na ženy a deti. Prečo asi?
 kudlankaW 18.05.2017, 20:39:16 Odpovědět 
   Ano, citim to rovnako...vo veku teen age ked su s rovnakej spolocenskej vrstvy ci skor obidvaja chudobny, pak to moze byt o laske. Akoze vedci hovoria o chemii, ktora podvedomo pritahuje. Ale zeny to maju (lebo mnohe chcu byt matkami) tak, ze potrebuju najst samca, ktoru jej zabezpeci byvanie, dovolenky, bezpecie dostatok penazi a zivotny priestor pre babetko. A pre takuto dobru partiu sa dovedu aj nejaky cas pretvarovat. A po sobasi stupnuju svoje poziadavky. Lebo jej kamoska ma muza co viac zarobi, je zrucnejsi atd a nahucka babu proti svojmu chlapovi.
Nik nieje bez chyby, ale vytraca sa s kapitalizmom empatii a ochota sa uskrovnit, byt ohladuplny k prirode a tesit sa z malych veci. Ludstvo sa honi za mamonom, vela ludi pozna toto na vlastnom zdravi. Stres byva spustacom mnohych chorob.
Tak nech sa ti dari!
 ze dne 19.05.2017, 5:56:16  
   aegitalos: Ďakujem. Myslím si úplne presne to isté! Ženskosti, v tom všeobecnom zmysle, som už venoval viacero príbehov, doslova ten fenomén skúmam, lebo veda zjavne nemá odvahu. Náš svet stále viac ovládajú ženy (a vôbec nemyslím tú nemeckú mužatku), preto je tak zameraný na mamon. Ako žena hovorí presný opak toho, čo si myslí, tak náš svet pokrytecky tára o slobode a humanizme, ale je skrz-naskrz prelezený konzumom.
Keď som mal 44r., zamilovala sa do mňa Rakúšanka, mala 20r. a bola to mimoriadna kočka. Ja som bol vtedy zadaný, a pikoška - ona tiež. Bez pardonu so mnou flirtovala pred budúcimi svokrovcami, raz sa predo mnou vyzliekla donaha. Bola úplne normálna, len zjavne sa netešila na svet uprostred kráv a alkoholových výparov. Museli rázne zasiahnuť domáci, neskôr mi ešte volala, keď už som pracoval inde. V tom mladom veku majú dievky srdce otvorené, ale po dvadsiatke už zjavne kalkulujú.
 kudlankaW 17.05.2017, 20:07:47 Odpovědět 
   Zeny vo snahe ziskat muze s naditym vackom( nepliest si s naditym rozrokom) tuzia naoko po tom po com tuzi uz dobre zabezpeceny muz. A moze to byt i iluzia lasky ...
I ked... Snad medzi studakmi kedysi co mali hlboko do vrecka bola akasi forma lasky...
Vidis to podobne?
 ze dne 18.05.2017, 5:10:12  
   aegitalos: Veľmi podobne. Som po rozvode, takže sa mi oči z lásky nekalia. Presnejšie: Ženám ide o peniaze vždy, aj keď si myslia o sebe, že im ide o city. Len vo veku 15-20r., tam to môže byť skutočné, neskôr nie.
 kudlankaW 15.05.2017, 17:18:11 Odpovědět 
   Sportom zdokonalená mladá žaba...A pevný zadok.. Ženy, ach ženy majú čo ponúknut

Muži len ked maju majetky a tučné kontá
 ze dne 15.05.2017, 20:06:34  
   aegitalos: Presne tak. Ale prečo ženy vzdychajú za láskou? Či len preto, že muži po nej túžia?
 čuk 15.05.2017, 13:31:02 Odpovědět 
   Zachycení okamžiku, kdy láska se zdá zcela mimořádná, vybočující mimo běžný život.místy až zešilující. Mohlo by to takto být, ale zdá se mi, že takto plynule se nemohl rozhovor odvíjet a že oproti skutečnosti je rozhovor trochu přislazený a zromantizovaný. Jeho repliky jsou hodnověrnější než její. Text osvěžuje použití detailů. Je dobře napsaný, i když téma není příliš nové.
 ze dne 15.05.2017, 20:05:27  
   aegitalos: Súhlasím so všetkým, je to zromantizované. Dík!
obr
Optimalizováno pro rozlišení 1024x768. Prohlžeče: IE 6.0, Opera, Firefox.
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Blog o hypotékách, Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
nevimjakou
(8.6.2017, 07:14)
Karel Wachowski
(3.6.2017, 23:44)
Oskar
(31.5.2017, 19:24)
Kristián
(5.5.2017, 00:36)
obr
obr obr obr
obr
Týden (variace ...
Sider Orea
Odi et amo 9
Mon
Vlci
Govrid
obr
obr obr obr
obr

Rok stromů
sumus
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr