obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Znovu milovat znamená, že se srdce vysmívá rozumu."
Théodore de Banville
obr
obr počet přístupů: 2915620 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39717 příspěvků, 5791 autorů a 392126 komentářů :: on-line: 0 ::
obr

:: Som blázon ::

 autor aegitalos publikováno: 03.11.2017, 16:36  
Čo je vskutku to hlavné.
 

SOM BLÁZON


Spím pri otvorenom okne. Ako prvý v meste viem, že prší. Spím zabalený v župane, je už zima, ale človek nemá krajší pocit spojenia s prírodou, než pri otvorenom okne a tečie mu sopeľ. Je prirodzene nedeľa, jeseň a všetky plány v ťahu.
Z chodby v paneláku niekto kričí moje meno. Jasne som začul: „Milan!“ Ja viem, stále nemám menovku na dverách. Ale podľa čísla bytu, ktoré je aj na mojej schránke, ma ľahko nájde. Či nie? A veď u nás platí: Kto by blázna hľadal. Ku mne predsa nikto nechodí. Už takmer rok, a ani jedna návšteva. Takže je jasné, že som blázon.
Nebol to sen, určite niekto kričal. Aj tak sa mi nechce spať. V nedeľu o piatej ešte všetci chrápu, majú to v génoch, najmä ženy. Kto to môže byť?
Na chodbe ani noha. Len bicykle. Zrazu sa pohol vzduch, nebol to tieň, ale vzduch. Taký optický klam. Svetlo sa mi nechce zažať, bojím sa pri svetle. Mám strach, ale bolia ma nohy, včera som hral futbal, takže z utekania nebude nič. Vzduch sa pohol, nie ku mne, to by som vykonal predčasnú potrebu, ale ku dverám, von z paneláku. Otvoril si dvere a vyšiel von. Otočil sa. Aspoň sa mi tak zdalo.
Nuž čo, idem, keď to musí byť. Nohavice, sveter, ktoré slípy?, čisté ponožky... čisté do dažďa? Radšej presne to, čo včera, lebo keď má človek rozmýšľať nad oblečením, môže ho klepnúť. A kam vlastne idem? Do obchodu to určite nebude. Tenisky tie smradľavé, asi nejdem na návštevu.
Ten optikus už ma čakal. Pohol sa, až keď som prišiel zarovno neho. Ako starí kamoši. My, blázni, sa uskromníme, najmä ak k nám rok nikto nechodí. Návšteva ducha je ako každá iná.
Šiel celkom potichu. Počul som len vlastné čvachtanie do kaluží. Čudné, ale strach som nechal doma. Zrazu mi je celkom fajn, asi vysiela nejaké vlny altruizmu.
„Vidíš?“ povedal náhle. Akoby ukázal rukou. A skutočne, tam na kopci v poli za mestom svietilo svetlo. Taká žiara, fialovo zelená. „To sme my.“
Došlo mi, že som prvý človek na svete, ktorý nadviazal kontakt s mimozemskou civilizáciou. Tak konečne, teraz už bude všetko o.k.
„Nemysli si, že teraz už bude všetko o.k.,“ povedal. „Naopak.“
Chcel som sa spýtať, čo naopak, ale náhle sa rozvidnelo. Všade ľudia, plné chodníky. A premávka, tá desivá premávka! Stavil by som sa, že je tak deväť hodín, to už všetci valia do tesca.
„Pozri, je sotva deväť hodín a človek nemá inú starosť, než sa trepať do obchodu,“ povedal ten duch. Zaujímalo by ma, či ho vidí aj niekto iný, okrem mňa. A počuje.
„Človek je stále opica. Ukájanie pudov, lenivosť, obžerstvo. A to chcete riešiť enviromentálne problémy? Nebuď smiešny, ty trapasák!“
Aha, už viem. Včera som napísal jednému agilnému záchrancovi sveta na internete, že jeho „mali by sme to, a ono“ je nič viac, než obvyklý táraninový guláš. Ja to volám „malibysmeus“. Hej, zastrája sa enviromentálnym cítením, ale akiste je v tejto chvíli v niektorom z áut v kolóne, čo čaká na križovatke.
„Chápeš?“ spýtal sa ten mimozemšťan. Asi mi nejako vidí do hlavy.
„Čo mám chápať?“
„Tú nemožnosť nápravy.“
„Však ja to vidím, ale oni to nevidia!“
„Tak prečo si si myslel, že jedine my to môžeme zvrátiť?“
Zmĺkol som. Trocha ma až vytočil, ale teraz som ticho. Toto nie je žiadny blbec. Som príliš zvyknutý komunikovať s blbcami, tak mi to ušlo.
„A nemôžete?“
„Jasne, že nie. Pokapete, to je váš osud.“
Nemohol som to nechať tak. Ľudstvo treba zachrániť, v americkom filme zachraňujú ako na bežiacom páse.
„Však ja im to hovorím...“
„Pozri, v tejto chvíli práve vraždia planétu.“
Viem, ako to myslí, ale na skákanie do reči je tu on.
„Sú v tom reťazci konzumu až po uši. Taký moloch sa nedá zastaviť.“
„A čo teda?“ pýtam sa.
„Treba vyčkať, než sa zničia zdroje.“
„No ale...“
„Správne, to už bude neskoro. Chuj s vami, ľudkovia, nevystúpili ste zo svojho opičieho tieňa.“
Ale čo sa stane? Rád by som vedel, čo sa stane. Oni to vedia.
„Takto im to musíš povedať,“ povedal.
No hej, takto im to nikto nehovorí. Že by rétorika nadávania spustila záchrannú sieť? Človek sám seba obdivuje až do nebies, čo je v súlade s jeho opičou povahou, ale to asi nie je hlavná príčina úpadku.
„Nie. Je ňou niečo iné.“
(Komunikuje so mnou nejako inak, ja ani neviem, či otvára ústa.)
„Idú voľby. A čo je vycapené na každom kroku po celom meste, ha?“
„Politici?“ spýtal som sa pochybovačne.
„Nie. Či vlastne áno, ale to sú iba panáci, ktorí za niekoho zaskakujú. Za koho?“
Mal som hádať.
„Za boháčov?“
„Presnejšie za feudálov,“ opravil ma. „Vy ste si vytvorili novodobý feudalizmus. Nekriticky prijímate existenciu zbohatlíkov.“
„No a čo ako? Oni ničia zdroje?“
„Nie. Ničia ich všetci ľudia, pretože sa im snažia podobať. Bohatí jednotlivci sú cieľom obdivu, veď si všimni, naposledy boli obdivovaní ešte za Márie Terézie. A tam ste sa vrátili. Chcete byť ako oni. A tak konzumujete.“
To je prievan v hlave. Musel som zastaviť, ale nie preto, že mi tieklo do tenisiek. Vlastne som nikdy nevedel spraviť ten posledný krok.
„Ale to by...“
„Ale to by znamenalo stopku luxusu. Povedzme to tak. Žiadne bavoráky. Chápeš?“
„Hm.“
„Veď načo sa to vyrába? Jazdiť dvesto dvadsať nemôžeš, tak načo? Aby predviedli, do akých zbytočností sú schopní vraziť peniaze. Opice!“
„Veď ja viem.“
„No a to je príčina! Že vykapete. Je to tak v celom vesmíre. Každá civilizácia, kde obdivujú boháčov, vykape. Niet výnimky.“
Obzrel som sa, či je tam ešte to svetlo. Napodiv bolo tam. Na kopci nad mestom, fialovo zelená elipsa ich medzihviezdneho korábu. Takže je to pravda.
„Čo teraz?“ spýtal som sa bezradne.
„Nič. Čakaj.“
No hej, ale čo sa stane? Čo prinesie tá neistá budúcnosť?
„Nastane konečný boj o prírodné zdroje. Ešte oveľa skôr, než si myslíš. Je ich síce ešte dosť, ale nie je jedno, kto ich vlastní. A potom, po atómovej vojne, príde k úplnej devastácii. Myslím morálky. Už nebudú existovať enviromentálni tlčhubovia. Popravde, nikomu nebude do reči. Pochopia, že táraním sa nič nevyrieši, tak budú konať na vlastnú päsť. Ako opice. Až sa zase vrátia do pralesa.“
„A na stromy,“ dodal som.
„Tak nejako.“
Optická anomália sa začala vzďalovať. Videl som, ako obchádza chodcov a vyhýba sa autám, je teda hmotná. Smeruje tam, hore nad mesto.
„Počkaj!“ volám za ním. Veď prečo by som nemohol ísť s nimi? A vybodnúť sa na všetko tu?
„Lebo si opica,“ počujem ho stále. „My ti nemáme čo ponúknuť. Byť šťastný sa dá iba v rámci potrieb opice. My už žijeme celkom inak, to by ťa nebavilo.“
Stojím na kruhovom objazde. V prostriedku. Okolo mňa krúžia autá. Všetci kamsi idú, len ja nemám kam ísť. Nemám v sebe dosť síl, aby som obdivoval luxus. Jednoducho... nemám, mňa to nebaví. Som skrátka blázon, to je všetko.


 celkové hodnocení autora: 97.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 3 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 03.11.2017, 16:35:07 Odpovědět 
   Zdravím.

Zajímavý text. Setkání třetího druhu. Proč si mimozemšťané vybrali právě jeho? Protože byl jiný, vnímavější a všímal si, nebyl otrokem konzumu. Možná má tato povídka i jakýsi prorocký podtext, kdo ví, kam až to my lidé dotáhneme, než si zničíme planetu a pak sebe navzájem. Kdo je tu potom blázen, Tvůj hrdina? Možná ne, možná má jako jediný otevřené oči a vidí to, co jiní nevidí... Hezky napsáno.

Pěkný večer a múzám zdar.
 ze dne 04.11.2017, 5:12:20  
   aegitalos: Ďakujem. Najmä za to: hezky napsáno. V poslednej dobe som sa takého titulu akosi nedožil. Že ideme do kytičiek, to všelikto vie, ale verejnosť tomu neverí.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Lusi
(12.8.2020, 12:36)
bizparsan
(10.8.2020, 12:15)
couture
(10.8.2020, 11:12)
Virgoacp
(8.8.2020, 09:18)
obr
obr obr obr
obr
Pta
walac
Tilda a její př...
Tilda
Stínohra
Oky
obr
obr obr obr
obr

Dvory, planiny s hroby
Jáchym Vostřický
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr