obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Přítel je ten, kdo o vás ví všechno a má vás pořád stejně rád."
Elbert Hubbard
obr
obr počet přístupů: 2914680 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 38251 příspěvků, 5584 autorů a 382777 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: Slušní ľudia ::

 autor aegitalos publikováno: 11.01.2018, 11:28  
O národnej mentalite.
 

SLUŠNÍ ĽUDIA


Jazdecká škola v rakúskej dedinke neďaleko „Ženského kopca“ – tak sa to volá. Konské služby sú spôsobom, ako prežiť. Aj keď to ide do mínusu, to nevadí, dnes je mnoho takých podnikov. Areál je komplexne vybudovaný, kone vždy pripravené – učesané, napapané, navoňané – ale paničky sa už nehrnú ako kedysi, je ich stále menej. Za iks rokov som nevidel na tom koni ani jediného chlapa. Vždy iba ženy, najmä mladé, asi tak sedemnástky. Potrebujú si zarajtovať, ibaže sa im to v hlave pomotalo, tak s tým otravujú kone. Vzrušuje ich mať medzi stehnami poslušnú horu svalov, tak je to. No nech.
Rudy ma pozval na kávu, to sa ešte za iks rokov nestalo. Vraj tam, v areále zámočku, majú bar, môžem si tam kedykoľvek čosi dať, je to grátis. Aha, potrebuje ma. Takmer som mu zdrhol, preto zmenil taktiku. Aj ja jeho, netajím, lebo vždy niekto vypadne, práca sa neodmieta. Iba odkladá. Rudyho som odložil o rok, tak teraz musím zmeniť plán, keď už je ten bar zadarmo.
V bare nečakaní hostia – zamestnanci a prisluhovači, taká tá cháska, čo nemá čo robiť, veľmi bežný jav. Tiež idú do mínusu, ale žijú. Všade v miestnosti je drevo, i na strope, plus parohy, rohy, zlaté poháre a medaile – bežná výzdoba poľovníckeho brlohu. Cestu mi skrížil statný pes, sklonil som sa k nemu, pohladil, potľapkal, nech vie, kto som, až potom som si všimol, že je to rottweiler. Štamgastom zatrnulo, doslova stíchli, ale nič sa nestalo, pes mi neodhrýzol ruku. Tiež bol asi v šoku.
Tak čo to tu máme? Káva z automatu? Iba zo slušnosti som nepovedal nie. Inak tam bolo pijatiky, čo hrdlo ráči. Tak isto do mínusu.
Domáci začali rámusiť, sólo mal jeden bradatý, asi tunajšia ikona, a táral na večnú rakúsku tému: peniaze. Ako ich okráda ten, a tamten, a henten – všetci. Bolo zjavné, že ten prejav je určený mne. Popíjal som béčkovú žbrndu z automatu, pozeral na toho troloňa a jeho výzvy na dialóg odrážal ako stena tenisovú loptičku. Stále viac sa trápne usmieval, ja nie. S tým si nevedel rady, Rakúšania sa vždy usmievajú, aj keď sa vadia. Vedel, kto som, ja som o ňom nepotreboval vedieť nič. Za iks rokov ma tu poznajú všade, kto pozná jeho?
Podľa toho to aj dopadlo – zavrel si hubu. Pôjdeme? Rudy to má so mnou ťažké, ja sa s nimi nechcem kamarátiť. Potrebujeme sa, to je všetko. Napriek tomu mám týchto ľudí radšej, ako tých doma. Lebo sa vždy aspoň usmievajú.
Vonku je tradičné rakúske počasie – zlé. „Ideš do toho?“ pýta sa Rudy. Ja určite. Som platený od plochy, nie od tárania do vetra, preto musím. Rudy to vie. Už ma tiež chce mať z krku. Tak: „Veľa šťastia!“
I tak ich mám radšej, lebo tu stačí pracovať a to dielo samotné je autoritou. Za iks rokov som prešiel všetky kopce okolo, akoby nás bolo aspoň desať. Ich prácu nevidno, hoc sú ich tisíce. Posedávajú, vykecávajú, mozole na brade od lopaty a idú do mínusu. Aké to musí byť u nás, keď ich mám napriek tomu radšej!
Tú ich krajinu však nemám rád. Je rozsekaná tisíckami hraníc súkromných pozemkov, verejné nie je nič, ani len plocha pod autom, keď sa navštevujú. Musia autom cúvnuť návšteve do dvora – absurdné! Kvôli tomu by som tu nežil: Že si vedia navzájom robiť strašne zle, že na seba striehnu ako psy, ani kúska plochy pre niekoho cudzieho! A usmievajú sa.
Neviem, čo mám robiť, čo si vybrať. Keď si pomyslím na naše ofrklé predavačky, ako vedia človeku sprosto vynadať! V Rakúsku by taká letela na hodinu. Radšej asi... áno, ten falošný úsmev. Navrhujem aj u nás: Usmievajme sa. Je v tom len trocha sebazaprenia, stačí tréning a navonok budeme vyzerať ako slušní ľudia. Po čase si zvykneme.
Naučíme sa nadávať iba v rodinnom kruhu. Alebo v bare pre vybraných hostí, kde si budeme navzájom pritakávať, akí sme skvelí.


 celkové hodnocení autora: 96.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 1 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 4 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 3 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 kudlankaW 12.01.2018, 22:25:05 Odpovědět 
   Si zkusený a vieš o tom zaujímavo napsat
Dobre, vážně dobré
Vkada
Tu kudláčik
 ze dne 13.01.2018, 5:24:52  
   aegitalos: Snažím sa zbavovať text všetkého nepotrebného nánosu. Niekedy je cvičenie cieľom, tá myšlienka až sprievodným znakom.
 Šíma 11.01.2018, 11:25:53 Odpovědět 
   Zdravím.

Ono to bude asi hodně o mentalitě národa (lidí), na oko se tváří přívětivě, usmívají se (třeba i falešně) a v duchu si myslí svoje. Zajímavý text. Líbila se mi zmínka o sedmnáctkách a o tom psovi. ;-) Nakonec i káva z automatu je lepší než nic. Zajímavé vyprávění o našich jižních sousedech...

Hezký den a múzám zdar.
 ze dne 11.01.2018, 14:01:43  
   aegitalos: Ahoj! No ono je to tak - sú aspoň naoko slušní, ten náš človek ani len to. Mať koňa pod sebou, to je túžba každej baby a ten pes... Včera som si to opäť vyskúšal: Napadol ma statný vlčiak pri dome v poli, nikde ani noha, pes voľne pustený. Iného človeka by zabil, mňa nie (kdeže na nás!), oblbol som ho a zbalil so sebou. Bol cvičený a chytrý, nechal sa ovládať, poslúchal na slovo. Nechal som ho na nádraží 2km od domu, nech napadne zase niekoho iného.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Elizabeth Leksa
(15.1.2018, 17:41)
vaclav-dvorak
(14.1.2018, 10:27)
LEAK
(10.1.2018, 07:46)
slunecnice70
(8.1.2018, 09:36)
obr
obr obr obr
obr
Nevěřím na bezp...
Euridika
Beze jména/ mil...
jiřička
Zakázaná láska ...
Petra Vávrová
obr
obr obr obr
obr

Smrt v Aréně
Sidonie Kermack
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr