obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Je pouze jeden originál lásky, ale na tisíc způsobů."
W. Shakespeare
obr
obr počet přístupů: 2915108 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39051 příspěvků, 5696 autorů a 387929 komentářů :: on-line: 0 ::
obr

:: O samote ::

 autor aegitalos publikováno: 16.04.2018, 17:37  
O absolútnej samote
 

O SAMOTE


Mnoho ľudí radšej žije samo. Keď má človek za sebou veľa sklamaní a ilúzie sú na prach, je samota jediným riešením, ako zvládnuť deň. Pravdaže sa hovorí: Mám rád ľudí. Ale to je blbosť. Mať rád ľudí sa dá, ak človek príliš nemyslí. Oni sa radi majú, z čoho pramenia konflikty i priateľstvá – akosi naraz, akoby na tom nebolo nič absurdné. Ale ak človek analyzuje, premieta detaily a pátra po príčinách nezdaru, vždy nájde toho, kto to spôsobil. A často v tom nájde priateľa. Bývalého.
Lebo čo s ním? Tváriť sa, že láska je silnejšia? Veď to spraví znovu. A potom zas! Nie, rozumný človek problémy rieši. A potom je sám.
Postupne zisťuje, že zrady je schopný každý. Až na pár jedincov, ale tí sú zase až príliš nesympatickí. Samota je neatraktívna.
A potom to príde: Nie som nesympatický aj ja? Preto aby som neubližoval, radšej sa stiahnem. Do samoty, prirodzene.
Tak na seba zazerajú. Práve tí, čo by sa inak mali radi. Neznesú sa na viac, než pár zdvorilostných slov. Je ich mnoho, takých samotárov. Každý má svoj vlastný vesmír a na ten vonku pozerá s nedôverou. Vyslovene sa snaží reálny svet nepúšťať si k telu.
Koľko je lásky a vzájomnej tolerancie v táraní ľudí! Oni to aj myslia vážne, dokonca majú skutočné hrejivé pocity, keď spolupatrične fandia rovnakému tímu. Ale zároveň sú pripravení kedykoľvek kydať a ohovárať „priateľa“. Rozumný človek to nerobí. Rozumný človek povie pravdu do očí (čo je dosť nerozumné) alebo mlčí, keď sa od neho očakáva nejaký názor. Postupne potom mlčí stále viac, až nakoniec iba mlčí. Je sám.
Dnes ľudí mimoriadne rozdeľuje politika. A zároveň spája do koalícii. Je to preto, že vari každý si myslí, že niečo vie. Z kúskov pravdy a kusov lží alebo poloprávd si vytvorí názor. Aspoň si myslí, že si ho vytvoril, ale názor je vždy už hotový, ako tovar v obchode, pokojne by mu mohli prideliť čiarový kód, a on tento názor použije ako svoj „vlastný“. Určite sa tým aspoň niekam zaradí a už vie, že nie je sám. Ovenčí to ešte láskou a toleranciou a hľa, máme na svete typického hlupáka. Rozumný človek sa od neho musí dištancovať, aby sa z tej vykonštruovanej kreatúry nezbláznil. Rozhodne nechodí na námestia skandovať: To je ono! Ani si s nikým nepíše – nemá s kým. Pri rodinnej oslave si radšej zahryzne do jazyka, než by komentoval nadšenie príslušníka vlastnej rodiny, ktorý sa zbláznil do „lásky, pravdy a tolerancie“. I keď občas to nevydrží a z ničoho nič sa spýta: „No dobre, a majú už vraha tých dvoch? Alebo oni už nie sú dôležití, hlavne, že poslúžili?“ A rodinní príslušníci stíchnu, ujde im kyslík a dostaví sa pointa: Takto nad tým ešte neuvažovali.
Alebo: Pán doktor na dôchodku pri turistike v lese spýta sa drevorubačov, prečo vyrezujú stromy.
„Čo im bolo, tým stromom?“ spýta sa doslovne. V sugerovanom presvedčení, že stromy sú tu naveky, len my im nejako ubližujeme.
„No nič, vy potrebujete papier,“ povie mu drevorubač. „Preto ich režeme.“
A pán doktor doslova prezrie. V hlave sa mu to prevráti a prvý raz v živote na túto tému začne uvažovať.
„Takto som nad tým ešte neuvažoval,“ povie. A je šokovaný, že mu ušla celá druhá strana reality.
S láskou a toleranciou sa dá dospieť až sem – do intelektuálnej sterility. Bez ohľadu na vzdelanie – ale skutočne vzdelanie v tomto nijako nepomáha – je človek vnesený expresnou poštou do nejakej priehradky, ktorá je už vopred pomenovaná a má svojich lídrov a hrdinov a vzdelanec, či hoci „operátor výroby“ kvákajú bibliu tých, čo tú priehradku vytvorili. Ani sto titulov nestačí, aby človek pochopil, že so stromom z lesa si vytiera zadok. Jeho IQ na odhalenie súvislostí nestačí, musí mu to povedať nejaký operátor výroby.
A zase otrhanec za pár šupov na hodinu veľmi dobre vie, kto ťahá nitkami, preto na námestia nechodí. Ani voliť nechodí. Lebo vie, kto ťahá nitkami. Jeho IQ stačí na pochopenie súvislostí.
A tak mlčí a je sám. Zrazu prezrie a pýta sa: Čo na tom, že viem, čo viem, keď som v tom vedení sám? Človek skutočne nevyrástol pre samotu, trpí v nej, trápi sa a občas podľahne a povie svoj názor. Hneď vzápätí to oľutuje a je ešte viac ticho. Radšej si zahryzne do jazyka, než by blbcovi vyvracal jeho názor. Ibaže...
Ibaže blbci majú váhu, sú ako dravá rieka, hulákajú a niečo robia. Čo sa im určí, že majú robiť. A človek samotár musí zaujať postoj. Mlčať znamená stáť uprostred dravej rieky. Tak keď už sa nemôže schovať do nejakého zákutia, kam ľudská blbosť nedočiahne, nakoniec prijme ponúkanú zbraň. Zovrie ju pevne v dlaniach, natiahne záver a začne strieľať. To je jedno kam, svet je na všetky strany približne rovnako zasvinený „láskou, pravdou a toleranciou“.


 celkové hodnocení autora: 97.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 2 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 4 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 3 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 kudlankaW 24.04.2018, 12:41:10 Odpovědět 
   Dobre popisujes samotu a jednu z moznych pricin, preco clovek voli samotu. Sam som sa cas od casu k niecomu vyjadril, ale uz som zrezignoval a stiahol sa do seba, do ustrania. Ked som nieco vyslovil, zazerali na mna ako by som bol sprosty...mlcim a ked najcastejse doma citim blizici sa konflikt, zatvorim dvere spalne a mam pokoj. Nemienim sa vadit s kymkolvek a najmenej zo vsetkych s vulgarismami vybavenou babou...maj sa krasne...
 ze dne 25.04.2018, 5:52:50  
   aegitalos: Ďakujem. A presne tak to prežívam, ako ty. Inšpiráciou bolo rodinné stretnutie na Veľkú noc, lebo inak sa s nikým nestretávam. Aj ten doktorík v lese je skutočný, až doslovný. Ja už doma nemám ani tú babu vybavenú vulgarizmami.
 Šíma 16.04.2018, 17:37:04 Odpovědět 
   Zdravím.

Textík se mi líbí, je takovou úvahou nejen o životě, ale i o vlastní existenci, myšlení a pohledu na "věc".

Hezký den a múzám zdar.
 ze dne 17.04.2018, 8:44:06  
   aegitalos: Ďakujem. Taký úlet to bol.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Danny Rain
(13.3.2019, 14:09)
Moni mini
(10.3.2019, 15:31)
Jan Zindulka
(9.3.2019, 17:09)
SarahT.Tarkins
(9.3.2019, 15:37)
obr
obr obr obr
obr
Holubovo el
Ondra Vokál
Rádio vám poví,...
Centurio
Orel 2- druhá k...
Sirnis
obr
obr obr obr
obr

Leknínová koupel
Marie Bernadeta
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr