obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Důvěra a láska musí chodit pospolu."
B. Němcová
obr
obr počet přístupů: 2915108 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39051 příspěvků, 5696 autorů a 387929 komentářů :: on-line: 0 ::
obr

:: Druhý breh mora ::

 autor aegitalos publikováno: 14.07.2018, 23:57  
Trocha dlhé, má to postupný dej, klasická forma. Informuje však o niečom závažnom, ak ide o ženy.
 

DRUHÝ BREH MORA


Pobrežie tohto mora pripomína scény ako z dajakého filmu o stroskotancoch. Piesok a skaly sa striedajú pomerne pravidelne, pričom vytvárajú malé zákutia určené pre milencov. V istých hodinách počas dňa bývajú opustené, preto vhodné aj pre samotárov, aby si užili svoje malé stroskotanie na koralovom ostrove.
Corfu nie je koralový ostrov, ale ponechal si mnoho z tej romantiky dávnych ciest moreplavcov, je takmer panenský, až na tie plastové fľaše a igelity. Ich zdrojom napodiv nie je more, ani Gréci, ale rekreanti. Mimo stredísk je more čisté, to len tu, v Agios Georgios, sa plastové kvetinky vynímajú na skalách ako ruže v tŕní.
Je sucho a teplo a Ivan si zvykol ten odpad sveta nevnímať. Skáče po skalách a mieri do tej pieskovej zátoky, keď skok na holú pôdu sa ukázal byť chybný – to nie je hlina, ale mokrá brečka akéhosi potoka. Nohy mu vyleteli a strepal sa do šedého blata.
Tričko i kraťasy beznádejne zasvinené, ako teraz pôjde na hotel? Musí si veci oprať, pochybuje však, či to v slanej vode pôjde. Než by sa vyzliekal, skočil tam rovno celý.
Nevšimol si, že v zátoke nie je sám. Jeho podivné počínanie sleduje kráska v kvetinkových plavkách. Ivan i naďalej pláva preč od pobrežia: Oblečený v bledomodrom tričku a v tmavomodrých kraťasoch. Tašku nechal pri tom blate, kde spadol.
Keď sa vrátil, ešte stále tú ženu nevidel. Vyzliekol si mokré tričko a hodil ho bez záujmu za seba do mora. Akože plávaj v diaľ a nič sa nepýtaj.
Vtom ju zbadal. Prvé nutkanie bolo, vysvetliť ten počin. Len či bude rozumieť. Je z ich hotela, spoznal ju, ale môže byť cudzinka. Natrčil zadok oblečený v kraťasoch, a tam ešte jasný fľak od blata. Bez slova sa pred ňou vyzliekol do plaviek a dal sa prať ten odev v mori. Zachytil aj tričko, lebo už chcelo odplávať a čistil od blata svoje zvršky akoby sa nechumelilo. Ona sa stále len dívala – ani A, ani B, nebolo jej to smiešne ani pohoršujúce. Iba ten udivený pohľad, keď videla čosi nezvyčajné.
„No a čo? Vy sa nekúpete oblečená?“ spýtal sa, aby vyskúšal jej jazykovú príslušnosť. Zakrútila odmietavo hlavou. Potešilo ho, aká je komunikatívna.
„Ja som spadol,“ ukázal na blato, „a teraz, viete, ako mám ísť na hotel?“
Chcel tým naznačiť, či by mu nedoniesla čosi z hotela, nejaké tričko a kraťasy, hoci aj jej vlastné, lebo kľúč od jeho izby jej na recepcii nedajú.
„Prepáčte, trepem somariny.“
A drhol to blato, čo mu sily stačili, lebo bolo lepkavé a len tak ľahko sa jeho odevov nechcelo pustiť.
„Však ste z nášho hotela, či nie? Videl som vás...“
Vtom zapochyboval, či mu vôbec rozumie. Mala stále ten udivený výraz.
„Rozumiete mi?“
Bez slova vstala, zo skaly za sebou zobrala svoje tričko a podala mu ho. Bolo ružové a veľké, isto by mu siahalo až pod zadok. Taký flirt nezažil od čias svojej mladosti.
Bezradne ho zobral a stál pred ňou ako truľo, zatiaľ čo ona si pokojne opäť ľahla na svoj uterák. A stále bez náznaku úsmevu ho uprene sledovala. Dívala sa mu do očí, nikam inam.
Nuž čo, nech ho hoci i zavraždia. Prehodil si jej ružové tričko cez hlavu, kvetinkami na prsia. Bol ešte trocha mokrý, tak sa mu prilepilo na telo. Celé roky si ho nikto nevšímal, a zrazu toto. Ani teraz sa neusmiala, hoc musel vyzerať komicky.
Pravdaže si uvedomil, že takto nemôže ísť do hotela už vôbec. A nie je tu ona s nejakým chlapom? Ak ho uvidí jej muž v tom tričku, bude vražda len prirodzený proces.
„Vy tu nie ste sama,“ povedal Ivan a placho sa obzrel po okolí.
„Záleží na tom?“ odvetila hlbokým hlasom. No konečne! Aj keď ten hlboký hlas jej nešiel k pleti.
„No veď malo by. Vidieť cudzieho chlapa v tričku svojej ženy...“
Mykla plecom.
„Prepáčte,“ zobliekol si ho zase. Bol to hlúpy nápad, ale zvláštne na tom, že ho mala tiež. Vôňa toho odevu mu nosom vnikla priamo do hlavy, zatočil sa s ním svet a na sekundu sa cítil nesmierne šťastný.
„Ste veľmi milá, ale ja počkám, než mi uschne to moje.“
Akoby sa potreboval opäť schovať do svojej ulity.
„Predo mnou sa nemusíte hanbiť,“ povedala nečakane.
Ivan nejako vycítil, že tejto žene sa niečo stalo. Je úplne mimo, asi je nešťastná. A je aspoň o dvadsať rokov mladšia. Každá iná by už dávno urazene utiekla.
„Ste tu sám?“ povedala, ale akoby už vopred poznala odpoveď.
Sadol si vedľa nej do piesku.
„Sám. Ja už všade chodím sám...“
Náhle mu položila prst na ústa. Nechce to počuť. Otočila sa pomaly na brucho a ukázala mu svoj tvarovaný zadok v tých rio-plavkách. Tak blízko ženského zadku sa Ivan neocitol už roky. Naposledy ešte keď bol ženatý.
„Vám sa niečo stalo?“ spýtal sa.
„Prečo?“
„Keď ste taká...“
Nevedel nájsť slovo. Opäť z deky na neho uprela pohľad a čakala, čo povie. Mala modré oči. Také nemaľované a smutné, vyzerali nádherne!
„Taká apatická.“
Úžasom sa ešte viac rozšírili. Nepovedal priveľa? Obzerala si ho ako niekoho, kto odhalil jej tajomstvo. Bolo ťažko uhádnuť, či je to dobre alebo zle. Potom sa zase odvrátila a tvárila sa, že spí. Mal chuť upraviť jej blond vlasy, lebo ich mala skĺznuté do jednej strany. Keby sa jej dotkol, určite by utiekla.
Preto len hľadel na jej zadok a nemohol odolať vzrušeniu. Takto blízko, a akoby mal patriť jemu! Všetko je však zvláštna hra, ku ktorej pozná pravidlá iba ona. Nechal to tak, zato využil príležitosť, aby sa nabažil pohľadom na krásne ženské telo.
„Nechcete sa ísť okúpať?“ spýtala sa náhle.
Bol tomu rád, lebo už nevedel, čo ďalej robiť. S nevôľou zistil, že nedokáže rozkázať svojmu pohlaviu, aby sa zase stiahlo. Trčalo mu a bolo to vidno. Keby aspoň chvíľu počkala, možno klesne.
„Myslím ako Adam a Eva,“ povedala a dala si dole plavky. Postavila sa nahá pred ním a hodila ich na uterák. Na chvíľu mu ušiel pohľad na jej chĺpky v rozkroku.
„Teraz tu nikto nechodí, je obed. Poďte!“
Vyzliekla si aj horný diel a pokojne sa mu otočila chrbtom. Kráčala po piesku ako kráľovná. Ivan s obavou preskúmal okolie.
No nič, keď kráľovná rozkáže, poddaný musí poslúchnuť. Plavky si s problémami dal dole a náhlil sa schovať svojho neposlušného chlapca do vody. Pobrežie klesá len veľmi pomaly, aj po desiatkach metrov bolo vody po kolená. Obzrela sa, či ju nasleduje a spokojne pokračovala do vĺn. Keď mala vodu po pás, zastala.
„Chcela by som odplávať niekam strašne ďaleko.“
Vrhla sa do vĺn a Ivan za ňou. Plávali tak asi sto metrov, bola zdatná plavkyňa. Mal problém držať s ňou tempo. Ako divoko zaberala, mal pocit, že sa už nechce vrátiť. Pod nohami už žiadna zem. Začal ľutovať, že podľahol jej čaru. Zrazu sa ponorila a za jej zadkom sa zavrela voda. Išla hlavou ku dnu. Nastalo nepríjemné ticho. Iba tiahle vlny hojdali Ivana – raz hore, raz dolu. Pripadal si tak sám na tom mori, ešte nikdy sa necítil taký opustený.
Keď sa vynorila, chvíľu lapala po vzduchu. Potom sa opäť dívala na neho tými smutnými očami a dlho nič nevravela. Ani on. Hoc mal pred chvíľou obavy o jej život.
„Vráťme sa,“ povedala sotva počuteľne.
Keď vychádzali z vĺn, čakal ich dlhý pochod v plytkej vode. Začala bežať, akoby to chcela už mať za sebou. Ale čo vlastne?
Švihla svojím uterákom vo vzduchu, energicky vytriasla z neho piesok a náhlivo sa utierala do sucha. Niečo sa zmenilo, nejaké rozhodnutie. Ivanovi nevenovala pozornosť.
„Musím už ísť.“
Natiahla si plavky, trocha to plesklo. S horným dielom nemala žiadny problém. Až teraz Ivanovi začalo byť ľúto, že čosi premárnil. Bola tak úžasná! Nie len krásna a sexy, ale aj úžasne smutná.
Večer ju uvidel. Prišla v kruhu rodiny, s manželom a dvomi deťmi, sedeli o tri stoly ďalej. Deti si dali pizzu, ona čosi zelené a veľké, asi špenát. Jej muž bol vysoký chlap s čiernymi vlasmi, trocha zarastený, v bielej košeli a spoločenských nohaviciach, asi sa nevedel zbaviť svojich náročných zvykov podnikateľa. Ona bola tiež nápadná: Veľké zelené šaty až po zem, s palmovým vzorom, kde boli medzi listami votkané malé červené plody. Boli provokačné, ako aj jej výstrih. Pred pár hodinami videl Ivan tie prsia holé, teraz mu pripadali ešte viac príťažlivé. Pohľady sa im nestretli. Nie, ani na chvíľu. Akoby Ivan bol mucha a ona anjel.
Zdanlivo bolo všetko v poriadku. Aj deti – chlapec a dievča – hlasno komentovali, kto má lepšiu pizzu. Mama ich krotila, aby boli tichšie. Otec však bol v napätí. To on vyzeral čudne, nepovedal ani slovo a chystal sa na niečo radikálne.
Po večeri si dali zmrzlinu. Aj otec. Mamička nie, tá si dala aperitív. Rozprávali sa s deťmi, ale medzi sebou nie. Vyzeralo to na fázu, keď si už posielajú odkazy cez deti.
Zdvihli sa na odchod, pre matku sa vrátil chlapec, aby už tiež išla. Vtedy sa pozrela na Ivana. Nebolo pochýb, že o ňom celý čas vedela a že ten kontakt odďaľovala. Keby teraz mrkla očkom, asi by to malo iba jediné vysvetlenie.
Ale ona nie. Iba sa dívala ako vtedy, keď sa vynorila z mora. Ešte síce živá, ale už nie kompatibilná so životom. Ten pohľad rozhodne nebol flirtovný. Bol osudový.
Mal by niečo urobiť? Ale čo? Nevedel, kde tá rodinka má izbu, predtým si ich vôbec nevšímal. Ona mu síce na prvý pohľad uviazla v pamäti ako niečo krásne, ale predovšetkým preto, že sa nádherne obliekala. Zaradil ju okamžite medzi ženy beznádejne mimo svojich možností. Až na to, že sa s ňou pred pár hodinami kúpal nahý v mori.
Mal v úmysle ísť si sadnúť do niektorého podniku s terasou priamo nad morom. Chcel sa prezliecť a dať si to najlepšie, čo má – košeľu so zeleným lístím na štýl rio. Aby trocha omladol, lebo starý je už dosť.
Na konci chodby sa náhle rozleteli dvere. Vyrazil z nich jej manžel stále v tej bielej košeli, ktorá sa k jeho zúrivému výzoru nehodila. Prehrmel okolo Ivana, zobral z nástenky reklamný leták informujúci o nejakej akcii v okolí a vracal sa späť. Bol to poriadny hromotlk, nie každý podnikateľ musí byť nutne bez fyzickej kondície.
Vošiel do izby a nezavrel za sebou dvere. Ivan rozmýšľal, či sa má ísť pozrieť. Nemá tam cestu, to nie, a nemá sa ani na čo vyhovoriť, keby sa ho pýtali, čo tam chce. Ale predsa len, čo ak tá žena potrebuje pomoc?
Uvidel výjav rodinnej tragédie. Ona sedela na posteli, pri nej stál chlapec a plakal. Hladila ho po hlávke a niečo mu hovorila. Dievčatko bolo opreté o stôl a hrýzlo si nechty. Jej manžel chodil tam a späť po izbe, akoby niečo hľadal. Bol tak trocha nepríčetný a kričal.
„No tak si choď! Vypadni!“
Nebolo počuť, čo ona hovorí svojmu synovi, ale akoby sa s ním lúčila naveky.
„Hneď teraz, zbal si kufre a ťahaj!“
Dvere sa zavreli.
Ivan sa šiel prezliecť. Dal si ešte pivo vonku pri bazéne hotela. Deti rekreantov sa tam klbčili a naháňali, bolo im veselo. Chcel sa chvíľu dívať na niečo pohyblivé, lebo o hodinku tma všetko znehybní. A na slnko vo vlnách mora sa pôjde pozrieť tam, kde sa dnes kúpali Eva a Adam.
Vtom vyšla zo dverí hotela. Takmer ju nepoznal. Mala biele podivné šaty, presnejšie akýsi erotický úbor vhodný skôr do varieté, než do reštaurácie. Pod ním bledo červené prádielko, ktoré provokačne presvitalo cez početné diery tých šiat. Zahalené vnady sú vždy erotickejšie, než nahé telo. Vyzerala ako hviezda play-boya, pri lícach sa jej hojdali zlaté náušnice, a teraz mala aj namaľované oči. Tomu predsa nemôže nikto odolať!
Zamierila k Ivanovi. Hneď mu stuhla krv v žilách a ucítil onen známy pocit v zadnej časti tela. Zamierila k nemu, lebo jej sedel v ceste, hneď pri chodníku. Venovala mu jeden krátky ľahostajný pohľad. Ako niekomu, s kým sa na sekundu poznala.
Prešla okolo, ale po pár metroch sa zastavila a vrátila sa späť. Mala aj nápadne veľký klobúk.
„Príď do tej reštaurácie, čo majú pri vchode papagája, ak chceš,“ povedala.
Vedel, do ktorej, už tam raz bol. Nuž tak je to, ešte si ho pamätá. Pozvánka na párty. Jej manžel tam isto nebude. Ale kto tam bude?
Počkal pol hodiny, čo je minimálny čas k tomu, aby sa akcia rozbehla. Bol zvedavý, kto tam bude. Nešiel by dnu ani za nič, ale ten podnik je značne otvorený, bude všetko vidno i z ulice.
Keď tam prišiel, už mala troch spolu stolovníkov. Boli to Taliani, čo im patrila požičovňa motoriek. Bola nádherná! Ona, blondína, v zajatí troch počiernych Talianov. Ako sa vynímala, ako bielo-červený kvet! Jeden z nich ju držal okolo bokov, zatiaľ čo ona pripíjala červeným iskrivým vínom. Dali jej dole klobúk. Smiala sa, ako ten najšťastnejší človek na svete.
Ivan bol rád, že si ho nevšimla a náhlil sa tam, do tej zátoky, aby stihol ešte západ slnka. Bol tam včas, práve sa dotýkalo vĺn mora.
Tam niekde v diaľke sa to stalo, takmer sa utopila. Chcela doplávať na druhý breh mora. Lenže to je ťažké, väčšinou prežijeme život na tom jedom brehu, či sa nám to páči alebo nie. A keď aj na chvíľku vstúpime na ten druhý breh, ráno nás deportujú a bude nás bolieť hlava. Kto nás potom prichýli?
Keď sa zotmelo, Ivan sa vyzliekol a vošiel do vĺn. Chcel nájsť znovu to miesto v mori, neodolateľne ho priťahovalo. Možno tam ešte je a volá o pomoc. Tak rád by ju zachránil!


 celkové hodnocení autora: 97.2 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 1 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 10 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 8 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Otakárek 19.07.2018, 0:56:05 Odpovědět 
   Odpověď na příspěvek od uživatele: Otakárek ze dne 18.07.2018, 1:55:54

   To se mi moc zamlouvá! "... ako sa vyjadriť ku svetu." A to má i literatura za poslání.
 Otakárek 18.07.2018, 1:55:54 Odpovědět 
   Je fakt že jsem při čtení až do konce netušil, co s toho vyleze. Jako celek prima. Tvůj nezaměnitelný rukopis je dobrý a zajímavý.
 ze dne 18.07.2018, 7:40:02  
   aegitalos: Netušil si, čo z toho vylezie? Ani ja. Iba som sa nechal viesť príhodami môjho života. Aj to je jeden zo spôsobov, ako sa vyjadriť ku svetu. Podvedome som bol inšpirovaný situáciou z vlastnej dovolenky.
 kudlankaW 17.07.2018, 9:54:16 Odpovědět 
   Ked su zaby mlade rozkrocene, muzi zazeraju do utrob tychto dievcin, skoro vylucujem, ze by sa do takychto miest pratal napr gynekolog...ci sa mylim?
 kudlankaW 16.07.2018, 21:28:38 Odpovědět 
   Nuž kozaté o tych iba snívam. Ano som, inklinukem velmi dlho podvedomo i vedome k tymto stedro obdarovanym s riadnymi koziskami, no velmi sa mi nedari ich oslovit a uz vobec ne sa s nimi hojdat. Mozno by mi stacilo iba tie vemena dvihat a hrat sa s nimi ...tak pre nedostatok odvahy iba tisko snivam...
 ze dne 17.07.2018, 7:29:20  
   aegitalos: Ťažko radiť, dokiaľ som sa neoženil, bol som na tom podobne. A teraz už zase, ale nie, že by som sa hanbil, teraz je to z dôvodu veku, či čoho. No môýem čosi predsa: Zájdi na nudapláž, možno sa niečo stane. U nás v Bratislave na Zlatých pieskoch je veľmi frekventovaná nudapláž, schádza sa tam pomerne smotánka - profesori, právnici a pod. a diskutujú nie zoči-voči, ale nástroj voči nástroju o bežných banalitách života. Je to také čudné. Nájdu sa aj mladé žaby a sledujú ťa cez rozkročené stehná, ako sa im dívaš do vagíny. Hovorím, je to taká smotánka.
 kudlankaW 15.07.2018, 12:42:55 Odpovědět 
   Opat skvelo napisane. Priznam sa bez velkeho namahania. Som teraz styri dni a tri noci uplne sam, polovica familie odisla do Tatier. A ako naschval sice nemal som teraz vynimocne pracovnu sobotu, ale tym ze som zostal doma ja a starsi synak, dostali sme za ulohu, vencit synovcovi staforda, fenku. Je to asi kilometer daleko, ale uz je to ciara cez pripadny relax ci plany. Do vsetkeho si predtav zo soboty na nedelu tj dnes v noci som spal iba od 0.15 h do 1 30 hod a od 02 do 02 30hod.Cize iba dve hodiny. Vies preco? Uz par noci ma svedi koza, myslel som, ze ide o komare. Ale v noci som sa v hroze prebral a vedla mna na vankusi ide bruk. Vyhodil som ho z okna. Zhasnem. A po dvoch minutach znova. Dvihnem matrac asnad dvacat drobny brukov ide po roste a rame postele zo smreku!!! Uf , vyhodil sam do sine matral a pratal bruky. Pobijal ich od 03 az do 05 hod. Strasne. Neviem ci su z dreva alebo odkial. Nez som zbadal ten hmyz pre nemoznost spat som cital Tvoj dlhy text na starom mobile z malym dispejom. Trvalo to dlho

ale fakt ma letne naladilo odkladanie plaviek pani podnikatelovej a uz som si zivo predstavoval chlpky i pekne prsia.
Ale tiez bezocivost zeny, ktora vlastne libido uprednostnuje pred detvakami - detami
VIAC NEZ SA MI PACI TVOJ STYL I VIDENIE ZIEN...POET M
 ze dne 16.07.2018, 8:00:05  
   aegitalos: Vidím, že si statočne bojoval s háveďou. Bacha na ňu, tie potvory prenášajú choroby, dnes je veľa invazívnych druhov, sám sa nevyznám vo všelijakých potvorách, kolega nedávno v lese pri kosení prišiel k otrave, zdalo sa, že had, ale zrejme to bola jedna jedovatá rastlina. Celý opuchol, ťažko dýchal, mal mnoho fľakov na rukách, na bruchu. Trvalo to niekoľko hodín, potom nič. Teda nič akože prežil, nie že zomrel.
Také potvory, ako som tu opísal, som viackrát zažil. Stalo sa na nudapláži v kempe Merkur pri Mikulove: Prišiel chlápek, že či si neprisadnem k nim. Mali tam nejakú Božku, tá si ma vraj vybrala (si predstav, aká česť z toľkej konkurencie!), či by som ju neprefikol. Bola ako sud a mala obrovské kozy, hrala sa s nimi a vyzerali ako sáčky z plastu naplnené vodou. Predtým si zase ku mne ľahla celkom mladá a strašne kozatá potvora, nikde nikto len my dvaja a čítala Annu Kareninovú. Ja som nemohol vstať a ísť tých 5m k nej, lebo... no z pochopiteľných dôvodov. V Merkure sa dejú veci!
 Šíma 14.07.2018, 23:55:18 Odpovědět 
   Zdravím.

Čtivý příběh. Trochu smutný, možná i malinko tragický laděný (plující v psychologické rovině), přeci jen se muž (manžel) té ženy nechoval jak by měl ke své ženě, ale kdo ví, co mezi nimi bylo, to už příběh nevypráví, byli tu přeci (na malou chvíli) ona a on, osamocený muž, který byl na malinký okamžik "na druhé straně", když se spolu setkali na tom mořském břehu a vrhli se společně vstříc vlnám. Dá se vůbec doplavat na druhý konec moře? A dá se zachránit cizí žena, která má své manželské problémy, jež jí kazí dovolenou? A má vůbec někdo na toto právo?

Hezký večer a múzám zdar.
 ze dne 15.07.2018, 7:48:57  
   aegitalos: Ahoj! Nuž právo-neprávo, tá žena dala prednosť sebe pred deťmi. Na to právo nemá.
Príbeh je v detailoch ako zvyčajne pravdivý, ale ako celok je zložený práve z tých detailov. Nie raz som zažil ženu, ktorá neváhala opustiť deti kvôli dobrodružstvu. Užiť si ten druhý breh mora, to chce takmer každá.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Danny Rain
(13.3.2019, 14:09)
Moni mini
(10.3.2019, 15:31)
Jan Zindulka
(9.3.2019, 17:09)
SarahT.Tarkins
(9.3.2019, 15:37)
obr
obr obr obr
obr
Sofijské nebe
wojczech
Pád civilizací
Apinby
Panenky - 1.
Amater
obr
obr obr obr
obr

Leknínová koupel
Marie Bernadeta
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr