obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Láska je odvaha, která se nebojí ničeho na světě."
Buddha
obr
obr počet přístupů: 2914894 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 38703 příspěvků, 5647 autorů a 385202 komentářů :: on-line: 0 ::
obr

:: Až naveky ::

 autor aegitalos publikováno: 09.08.2018, 9:55  
Strastiplný život post-mladej ženy po udalostiach manželských.
 

AŽ NAVEKY


Konečne jej to priniesli! Doručovateľská služba už stojí pred panelákom. Eva letí dolu, div si nohy nedoláme, tie sprosté výťahy zase nefungujú. Lebo sú nové a sprosté. Všetko, čo je nové, tak nefunguje.
„Dobrý, mladá pani,“ uťahuje si z nej ten mladík. Akáže mladá pani? Alebo že by?
„Tu sa mi podpíšte. A užite si to,“ mrkol na ňu.
Čože?? On vari vie, čo je v tej krabici? Však je to vraj úplná novinka! Taká nehoráznosť, bude sa sťažovať!
Ale kašľať na to. Už si nesie podlhovastú krabicu hore schodmi. No a čo, že pešo, veď niečo vydrží. Fujha, ale tie roky poznať! Všetkých štyridsať. Kilá nie, na kilách nezáleží, a ani za ne nemôže. Keby mala aspoň o dvadsať menej. Aj kíl, to by si ešte len užívala! Bola sprostá za mladi, že si neužila viac.
Konečne! Až sa jej trasú prsty, keď rozrezáva tie lepiace pásky. Spomedzi papierov najprv vyťahuje hlavu. Nič moc, taký všedný typ, no ale je aspoň mladý. Píšu, že sedemnásť. A má aj brčkavé vlasy, no toto! Aha, to sa dá meniť. Sú tam aj rovné, kašľať na ne.
Potom telo. Ruky, nohy... trup treba nafúknuť. Nafúknuť cez... no toto! A kde ho má, však je tam len diera. Aha, tu. Nóó... celkom dobrý. A tu ešte jeden. A ešte... Aha, sedem, na každý deň iný. No veď to písali v reklame, že ich má sedem. Zabudla na to.
A návod. Božínku, ako sa to skladá? Už aby to bolo. Nemala by sa prezliecť? Má ho uvítať takto v teplákoch?
Samozrejme, že nie. Dá si svadobné šaty. Vždy sa chcela vydávať najmenej dvakrát, tak teraz má možnosť. Aspoň akú takú.
Ľutovací stroj pre ženy – číta v návode. Vážená zákazníčka! atď, atď... Ako sa to skladá, čím sa to zapína? Baterky! Treba nabiť baterky!
Keď ho zložila a zapla, pán otvoril oči, jemne a taktne zakašľal a prehovoril ľudským hlasom: „Ahoj, Eva! Ja sa volám Adam.“
„No toto!“ šokovalo mladú ženu. „Oni vás... oni ťa už prednastavili?“
„Ó, nie. Sám som vycítil z tvojho srdiečka, aké je tvoje ctené meno.“
„To dokážeš??“ šokovalo ju znovu.
„Áno. Čítať želania svojej ctiteľky patrí k štandardnému vybaveniu.“
Zvážnela.
„Ty vieš, aj čo si myslím?“
„Áno,“ bozkal jej ruku. „Nič.“
Jemne odtiahla, ale potom mu ju vrátila.
„Máš pravdu. Asi si dám štamprlu, nejako nie som vo svojej koži.“
Odhrnula si závoj, zdvihla obrovské biele šaty, aby si ich nezababrala v kuchyni a siahla istou rukou do sekretára.
„Dáš si aj ty?“ obrátila sa, keď videla, ako ju Adam zaujato sleduje. „Môj ex by hneď pindal, to som mu nemohla trpieť.“
„Nie, ja nepindám.“
„No veď... Za tie prachy ešte aby si si hubu otváral.“
„Ja naopak, pripijem si s tebou.“
Čin-čin!
Napadlo ju, či nebude dotieravý. To neznášala! Keď ju Mišo nútil do postele. Len to jedno stále, na nič iné ju ani nemal.
„Nie že ma budeš...“
„Čo, moja?“ spýtal sa Adam nevinne, akoby prvý raz v živote počul o sexe.
„Áále nič. Len si rob svoje. Čo máš ešte v programe?“
„Tvoj typ v tvojom veku... prepáč, samozrejme, v tvojom zrelom a skúsenom veku potrebuje predovšetkým nehu.“
Čo to trepe? Nemohla si spomenúť... Mišo by to v živote nepovedal. Že nehu! Keď chrápal vedľa nej, to bolo nehy cez tri poschodia.
„Áno. Čosi také. Ukáž, ako to robíš.“
Adam spustil.
„Ty si tak úžasná! Keby vedeli muži, aký poklad v sebe skrývaš! Padali by ti k nohám.“
Nemala tušenia, o aký poklad ide. A kde by ho mala mať. Tam hore už to bez podprdy neudrží.
„Predsa tvoje čisté srdce.“
To áno – súhlasila v duchu.
„Ty obrovsky miluješ!“
Pocítila čosi medzi tenkým a hrubým črevom.
„Ty túžiš milovať! A byť milovaná.“
„To druhé,“ upresnila
„Áno. Ja som ako stvorený práve k tomu,“ povedal suverénne robot Adam. „Úplne naplno!“
Čosi zavetrila.
„Akože naplno? Ja nechcem byť tehotná.“
„Tvoje túžby dokážem naplniť! Tvoje túžby...“
„To sotva.“
„Vážne. Budem ti vždy dávať, čo potrebuješ.“
Bola trochu mimo z jeho rečí.
„A čo potrebujem?“
„Predsa uznanie, že máš pravdu. Pozri, napríklad tvoja suseda...“
„Ktorá? Myslíš Iveta?“
„Áno, tá.“
„No to je dobrá krava! A máš pravdu, je závistlivá až... až... i poondiate kura v nedeľu by mi závidela!“
Potom sa zarazila.
„A odkiaľ ty o nej vieš?“
„Patrí to k štandardnému vybaveniu.“
Nejako nerozumela. Už jej ten výraz začínal ísť krkom.
„Povedz niečo pekné,“ požiadala ho.
Adam sa k nej primkol. Zobral jej vráskavú ruku do svojich dlaní a priložil si ju k ústam, akoby ju chcel zjesť. Pomaly jej vyhrnul naberaný rukáv. Odhalil jej poďobané rameno. Jemne, takmer ako vánok, ju pobozkal na znamienko po očkovaní.
„Ľúbim ťa.“
Čosi pocítila. Teraz niekde inde.
„To je blbosť,“ povedala. „Tie šaty. Počkaj, prezlečiem sa.“
A zmizla v izbe nadnášaná akýmsi nadšením.
Buchotala, hrmotala, vyhádzala zo skríň staré haraburdy. Predsa len ten robotisko na niečo je!
„Tu sú!“
Od mladi ich nemala na sebe. Mišo... čo Mišo, ten myslel len na to posledné. Od plesu hasičov si ani nespomenul, že mu robila dámu v tých zmyselných šatách.
No ale... nejako sa scvrkli. Dočerta, musí ich povoliť. Ale kde? Hlavne v páse. Teraz, takto narýchlo? A prečo sa vlastne ponáhľa?
„Ja som priniesol niečo podstatné do tvojho života,“ počula Adama spoza dverí. On asi fakt číta myšlienky! „Čo si už dlho nezažila.“
Nakúkol opatrne dnu.
„Záujem,“ povedal. „Ty, Eva, máš opäť po rokoch záujem.“
Musela uznať, že má.
„Nevieš šiť?“ spýtala sa.
„Ja viem všetko.“
„Tak vieš čo? Tuto keby si mi to...“
„Chápem.“
Ani nezbadala, ako sa pred ním vyzliekla. Vrazila mu šaty do rúk. Adamove prsty sa v momente zmenili na ručný šijací stroj, bleskovo šaty rozstrihli, povolili v páse a zase vystrihnuté miesto obšili.
„Tak, a je to.“
Adam zdvihol šaty a polonahá Eva sa iba sklonila a užila si ten pocti, ako ju cudzí mladý muž oblieka, ako dieťatko.
Padli ako uliate. Pozrela sa do zrkadla. Ako mladica! A vedľa nej borec, akého nikdy nemala. Kdeže Mišo, ten bol šupák už keď sa spoznali.
„Ja som taká šťastná!“ vrhla sa Adamovi okolo krku. Pobozkala ho na ústa.
„A teraz vieš čo?“
„Ó, áno.“
„Pustíme si Enyu.“
Našťastie cé-déčko fungovalo. Malo ten svoj pozitívny deň – každý druhý. Tancovali. Najprv také svižnejšie. Potom slaďáčik. Úplne pomalý a zamilovaný. On ju držal za zadok. Eva sa pritisla. Po tvári jej zrazu tiekli slzy. Hlavou jej preletel celý manželský život.
„Ja som taká nešťastná!“ rozrevala sa. Zaborila tvár Adamovi do hrude.
„Ja som taká nešťastná!“ opakovala a úplne sa rozbečala.
„Kde som mohla byť!“
A béky, béky.
„Keby som si nezobrala toho...“
Adam ju hladil po hlávke. Sušil jej slzy ústami, ako sa hovorí. Zdvihla k nemu nastavené ústa a vyriekla:
„Zober si ma.“
„Áno,“ súhlasil jej partner.
„Čo najskôr. Túto nedeľu.“
„Áno.“
„Musíme zistiť, či majú voľný termín na mestskom.“
„Majú.“
„Och...“
Pocítila na bruchu jeden z jeho siedmych údov. To je zvláštne, v tomto momente vždy Miša znenávidela. Ale teraz...
Chytila ho. Áno, chce to. Po dvadsiatich rokoch to naozaj chce! Chmatla Adama za zadok a zaborila do neho dračie pazúry. Náhle akýsi iný hlas oznámil: Je nutné dobiť batérie, lebo následný úkon by nemusel prebehnúť bez komplikácii. Ospravedlňujeme sa za drobný výpadok služieb.
Hodila Adama na posteľ a zvrieskla:
„Do ri-tííí!“
Kopla do neho.
„Šmejdy zasrané! Ja som to vedela, na chlapov nie je spoľahnutie. Bože, aká som nešťastná!“
A zase sa rozbečala.
No, a to je všetko o Eve a Adamovi. Tak, ako to bolo na počiatku, tak to bude až na veky vekov.


 celkové hodnocení autora: 97.0 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 2 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 8 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 7 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 kudlankaW 12.08.2018, 16:44:00 Odpovědět 
   majú tak veľkú prsnú výbavu
a ja som a spolu so mnou tisícky muzov
naprosto ocarený

Holotrtky, to je skvelý výraz
hádam, že to znací ich hladkú úpravu na celom, úplne cem tele

Priatel, nuž nemáme to lahké
a bábiky chcu iba alfa samcov s kopou euri

My nemajetný filizofovia života im vidime do kariet no co je nám to platné? Iba nas neznašaju na n - tu!
 ze dne 13.08.2018, 8:24:12  
   aegitalos: Veru nás neznášajú, to máš pravdu! A najviac vtedy, keď s nimi prehodím nejaké to slovo a dám jej najavo, že pochádza zo sliepky. Tie sa vedia uraziť! Napr. v lekárni: Prosím vás, máte toto? A ukázal som taký predmetík zo silikónu na ochranu prsta na nohe. Vraj: Nikdy sme to nemali. Ja: To sotva, u vás som to kúpil. Prišla kolegyňa a: Máme to. To som zase bol JA ten zlý!!! Nie ona, ale ja. Keby som prišiel s kufríkom, s kravatou a zvyšnou odevnou výbavou a o 20 rokov mladší, to by boli samý úsmev a srandičky. Takto na mňa nenávistne zazerali, všetci, aj zákazníci.
Holotrt - myslel som, čo nosia teraz také kraťasy, čo im vidieť väčšinu rite. Už som to tu kdesi nadhodil: Ako by to bolo, keby chlapi nosili gate na pol žrde, že by im bolo vidieť ochlpenie a aj časť vtáka? Prečo by to nemohlo byť, však ony okrem bradaviek a holej vagíny ukazujú všetko. Môžu vyvolávať u chlapov slintavku, ale keď jej niekto dá návrh (slušný), ona ho môže zažalovať za sexuálne obťažovanie. Ja myslím, že tento problém vyrieši až vojna. Opäť budú zomierať, a zomierať hladom a budú znásilňované. Potom nebudú chodiť s holou riťou. (Mne samozrejme nevadí, že chodia takmer nahé, ale že nami pohŕdajú, ba až nenávidia nás.)
 kudlankaW 11.08.2018, 11:21:34 Odpovědět 
   Ach priatelko moj v pisaní. opatne zachytená téma medziludských vztahov.
Niečo také ako ideál nieje. nejestvuje ani muž na x rokov ani babenka

Treba hladať celý život a naduživať. Anlebo žiť v askezii

Kulatý priatel filozofie
 ze dne 11.08.2018, 15:31:21  
   aegitalos: Ďakujem, kudláčik, za povzbudivé slová. Žiť v askézii, to je tiež dobrý nápad. Tie prsnaté holotrtky ignorovať. Idem na to! Každú jednu.
 Otakárek 09.08.2018, 23:14:37 Odpovědět 
   Jsem nadšený. Super námět! Pěkný popis a nápadité dialogy. Vypadá to jako sci-fi, ale zase bych to tak s určitostí netvrdil. Ta doba "revolučních vztahů" vůbec nemusí být tak vzdálená. Bůh s námi...
 ze dne 10.08.2018, 7:56:54  
   aegitalos: Tie vzťahy už sú tu, čaká sa len na robota. U doktorky sestrička cca 50r. to videla podobne: Ženy sa nechcú vydávať, ide im len o prachy a užívať si. To povedala žena.
Moja Eva si chce užívať. Neustále to do nich hustia z médii, tak ony tomu veria.
 Šíma 09.08.2018, 9:55:16 Odpovědět 
   Zdravím.

Čtivé lehké sci-fi o Adamovi a Evě. Líbilo. Myslím, že až na ty vybité baterie plnil všechny její "sny" až nad její očekávání. Do postele si jej měla dát na nabíječku, nakonec pointa je jasná, že na nás chlapy není "spolehnutí" (podle myšlení hrdinky). Není v příběhu (mezi řádky) schovaný ještě hlubší smysl této povídky, přeci jen byla Eva sama (osamocená) a toužila po společnosti (třeba i robotické). Ano, ani na tu techniku není spolehnutí. Hezky se četlo...

Príma den a múzám zdar.
 ze dne 10.08.2018, 7:53:09  
   aegitalos: Viem, že je to trocha zjednodušené, ale vnášať tam priveľa podrobností z osobného života Evy by iba zaťažovalo. Myslím, že v podstate to tak je: Ak bude vyrobený podobný robot, môžu muži zmiznúť zo sveta.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Sidonius
(11.8.2018, 14:32)
Ondřej Sedlák Nový
(5.8.2018, 10:50)
Stranna
(1.8.2018, 11:45)
MansSon
(30.7.2018, 12:15)
obr
obr obr obr
obr
Depresion
Freeze letters
Mrtví kráčí po ...
kaylin
Ž..život
Nickushik
obr
obr obr obr
obr

Osvobození
Verena
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr