obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Kvalitní kniha je klíčem k nekonečné říši čtenářovy vlastní fantazie."
Pavel Sečkář
obr
obr počet přístupů: 2915290 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39393 příspěvků, 5729 autorů a 389827 komentářů :: on-line: 2 ::
obr

:: Detektív Kelnička 1 ::

 autor JOFF publikováno: 11.02.2019, 18:29  
Kdysi jsem psal humorně laděné fejetony do Slovenského rozhlasu. Jelikož relace postupně zanikaly /asi tady v SR klesá zájem o legraci/ rozhodl jsem se to řešit po svém. Příspěvek který zasílám má i svou audio vizuální verzi na: https://www.facebook.com/piargstudio/videos/426452691228955/
Samozřejmě je to ve slovenském jazyce.
 

Detektív Kelnička

V zafajčenej kancelárii, súkromného detektíva, pod dychom prievanu viali záclony a kývali na pozdrav tabuľke na stene s nápisom – Zákaz fajčiť. Cez sivú hmlu presvitali iba dve sediace postavy. Detektív Kelnička, ktorému podsvetie hovorilo tvrdo, Kelňa a všetci tí, čo museli nekompromisne kapitulovať pred jeho intelektom mu zase potajme hovorili Beton. Druhou osobou, na ktorej spočíval detektívov zrak, bola jeho, už tridsať rokov verná 21 ročná sekretárka Kredence. Nezaujímavá osôbka, s uhladenými vlasmi, v bezvýraznom oblečení mierne škúľavá čo nevadilo, pretože jej 6 prsia vyrovnali 6 dioptrií a akúkoľvek disproporciu medzi optickým nedostatkom a uhlom pohľadu.
Detektív sa hojdal na svojej stoličke, s nohami na stole a bolo vidieť, ako úporne zamestnáva svoj mozog hĺbkovou analýzou a rozmýšľa. Nemal čo robiť. Zahľadel sa na popolník plný špakov a znudeným pohybom si vybral cigaretu zo zlatej tabatierky vyrobenej z pozinkovaného plechu a zapaľovačom si pripálil ďalšieho adepta na pobyt v popolníku. Vyšľahol plameň a mierne mu depiloval chlpy v nose. Pri zľaknutí a prudkom pohybe dozadu sa prevrátil na chrbát, ale vytrénované telo zareagovalo a po piatich minútach a niekoľkých úderoch do hlavy o spodok stolu, vyletelo ako struna. Zhlboka natiahol do seba lahodný dym. Kým prišiel na to že si zapálil cigaretu opačne a v pľúcach mu šantí dym zo syntetickej buničiny filtra, s vypleštenými očami a fialovým jazykom lovil každú molekulu kyslíka v najbližšom okolí. Jeho sekretárka Kredence zbožne pozerala na svoj idol mužnosti a položila si otázku či jej náhodou nešibe a tak si len vzdychla a založila fascikel s vyriešenými prípadmi do ťažkej dubovej skrine, z ktorej sa často zvesili dvere a privalili ju. Avšak vďaka jej, mohutnosťou a mladosťou kypriacej hrudi zväčša vyleteli dvere späť. Časom získala takú obratnosť, že sa aj samy zavesili. Len zrazu sa otvorili aj ťažké vchodové dvere s nepriestrelným igelitom a nečakane potencionálny zákazník vstúpil a postavil sa na dvere od skrine. V tmavom obleku so širákom na hlave vyzeral ako hororová postava, nočná mora zo 14 zjazdu UV KSS. Bol zmätený, keď ho detektív Kelňa upozornil že stojí na Kredenci. Pochopil, až keď zistil ako sa na tých dverách dobre hojdá a spod nich trčí sem tam nejaká noha či, ruka a okuliare. Bol to gentleman. Elegantne pomohol dáme na nohy a povedal, že je vytretá sliepka . Detektív Kelňa zaujal polohu, ktorou dával najavo svoju ostrieľanosť v krutom prostredí podsvetia a ako správny sveták zodvihol ruky nad hlavu a vysypal na stôl všetky drobné. Až keď zákazník vytiahol zväzok bankoviek najtvrdšej svetovej meny na Slovensku, kuny, pochopil, že to nieje prepad. S kamennou tvárou dofajčil filter zahasil ho, ako správny tvrďas na dlani a potom s rukou pod prúdom studenej vody sa zahľadel na zákazníka.
„Viete ja...“, povedal príchodzí chripľavým hlasom dvanásť ročnej dievčinky.
„Áno, viem, súdruh“, tak isto zapišťal Kelňa.
„Čože? To ako“,zháčila sa temná postava.
Detektív sa pozrel na sekretárku, počkal až ľavým prsníkom nahodí dvere skrine späť a povedal obvyklú vetu:
„O dve čísla viac a mohla by ste sťahovať nábytok“, a ponúkol návšteve miesto na sedenie.
Obaja si po chvíli sadli za stôl na stoličku a až keď z neho zákazník zliezol a sadol si na druhú stoličku skúmavo naňho pozrel.
„Ako viem, že kto ste?“, prižmúril oči. „Moje skúsené oko analyzovalo vašu zakrádavú chôdzu, s akou ste sa nenápadne vytrácali z tvorivých a aktuálnych, dvanásť hodinových straníckych schôdzí. Pri vstupe ste si položili ruku na srdce, ako keď ste si kontrolovali stranícky preukaz a ruble vo vrecku na vrátnici krajského výboru strany a z pod kabáta vám trčí pri krku pionierska šatka. Ale nezdržujme sa súdruh. O čo ide“?
Ozvala sa séria srdcervúcich vzdychov a v nich bolo ťažko rozumieť dojímavému vyznaniu.
„Viete mne... mne ukradli fabriku. Veď toľké roky, toľké roky som... .“príchodzí sa rozhovoril a Kelňa chápavo kýval hlavou.
Vo chvíli ticha, keď sekretárka utierala stôl od sĺz a dačoho lepivého, čo jej vytváralo blany medzi prstami, sa detektív načiahol k zákazníkovi.
„Viem je to kruté, ale nepoteším vás súdruh“, povedal a dal pokyn sekretárke aby mu doniesla jeho najobľúbenejší spis.
Obrovský fascikel v absolútnom tichu zahrmel svojim nárazom aj so sekretárkou o dosku stola.
„Tu!“ buchol päsťou detektív Kelňa po spisoch a odsunul nedopatrením s knokautovanú sekretárku. „Tu je všetka pravda, tu končia všetky nádeje“, a pred vydeseným príchodzím otvoril zoznam konfidentov ŠTB.
„Aké ste mal krycie meno“, spýtal sa.
Postava pred ním sa prihrbila a zalial ju pot.
„Ja som nikdy ja, ja...“,
„Neklamte“! Zahrmel detektívov hlas a pohľadom sa vpil do hrôzou pokrčenej tváre.
„Počkajte ja vás asi poznám. Vy ste určite bol v mojej skupine. No áno“, zalistoval vo fascikli „ Vy ste tuším ten no... ho … ho … hov … aha tu! Vy ste Exkrement“.
„Vo vašej skupine“? Prekvapene sa spýtal zákazník.
„A z čoho som si mal asi tak vytvoriť súkromnú detektívnu kanceláriu. Hádam vaše hlásenia nepreberala nejaká tetka na tržnici“.
„Tak vy ste Chameleón“, pretrel si bývalý konfident Exkrement nervózne čelo toaletným papierom.
Detektív sa pohodlne oprel, opäť si zapálil cigaretu a opäť opačne od filtra. Keď mu prešiel záchvat kašľa, pozrel sa na zaprskaného zákazníka.
„Tak sa veci majú. Ukradli vám fabriku? Myslíte že len vám? Dokážte že to bola krádež a nie privatizácia. Ja vám s tým nepomôžem, pretože ja“, urobil detektív dramatickú prestávku a poklepal po spisoch ŠTB, „Ja proti vlastným nepôjdem“!


 celkové hodnocení autora: 97.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 3 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 11.02.2019, 18:27:56 Odpovědět 
   Zdravím po delší odmlce.

Úsměvné vyprávění nejen o našem detektivovi, jeho sekretářce a zákazníkovi. Čtivý jazyk vytvářející zajímavou atmosféru. Nejde o parodii na detektivní příběhy? Líbilo.

Hezký den a múzám zdar.
 ze dne 11.02.2019, 19:40:24  
   JOFF: ...to je šok taková rychlá publikace. Moc děkuji za koment.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
tester2
(18.9.2019, 20:40)
tester
(18.9.2019, 20:37)
Luboš Kemrň
(8.9.2019, 16:38)
Asinějakávadná
(5.9.2019, 22:42)
obr
obr obr obr
obr
Nečekaná odhale...
Ellien
Vodopád
dejdoš
Odi et amo 4
Mon
obr
obr obr obr
obr

Smrtelná
Polly
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr