obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Chceš realizovat své sny? Probuď se!"
Joseph Rudyard Kipling
obr
obr počet přístupů: 2915781 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39717 příspěvků, 5825 autorů a 392924 komentářů :: on-line: 3 ::
obr

:: Stále s nami 3. ::

 autor Mon publikováno: 04.01.2021, 14:50  
Príbeh mladej Beaccer a jej priateľov. Príbeh vraždy na Ostrove a o tom, čo sa stane, ak sa zahrávame s niečím, čo je mocnejšie než my. Príbeh, ktorý sa nemal stať. O bytostiach, ktoré boli len deti a netušili, čo sa okolo nich deje.
 

A čo bolo v predošlých kapitolách?
Rieka pri Kirkwoode vydala obyvateľom Ostrove svoje tajomstvo - telo mladíka. Pri rieke sa stretnú obyvatelia. Matka Beaccer, neznámy muž so synom, matka mŕtveho mladíka, Torsonová a nikto zatiaľ netuší, aká je ich rola v hre, ktorú hrajú. Možno len matka, ktorá prišla o syna.
Beaccer začínajú prenasledovať nočné mory, ktoré po sebe zanechávajú stopy aj v reálnom svete. Okolo skupinky jej priateľov sa niečo deje, akoby ich prenasledovala nejaká tajomná sila.


Nikdy predtým som si neuvedomila, aké bývajú chodby Univerzity hlučné. Až do toho momentu, keď náhle stíchli a to ticho sa nieslo celou budovou a celým mestom. Bolo to, akoby smrť toho mladíka znamenala aj smrť pre neustály džavot, ktorý bol pre Univerzitu typický. Akoby aj samotná budova smútila za bytosťou, ktorej život skončil príliš skoro. Nebola to len Univerzita, ale aj mesto bolo zahalené do smútočného šatu. Ako som prechádzala jeho ulicami pripomínalo mi to mesto duchov. Všetko akoby zastalo. Obyvatelia si medzi sebou šepkali, vyhýbali sa očnému kontaktu s tými, ktorých na svojej ceste míňali. V novinách sa najskôr objavil článok o nájdení tela v rieke, potom článok s výzvou o prihlásenie sa svedkov alebo informácie, ktoré by pomohli pri objasnení prípadu, a potom nastalo ticho aj v novinách. Ticho na všetkých frontoch.
“Sesje Zentimar, tretiak, tento rok mal končiť.”
Ozvalo sa nado mnou toto strohé oznámenie, ktoré ma donútilo zdvihnúť pohľad od úlohy z histórie. Drazna s veľavýznamným pohľadom a výrazom vyšetrovateľa sa usadila na lavicu oproti mne.
“O kom to hovoríš?” Vyslovil tú otázku miesto mňa Deoobookaan, ktorý až toho momentu v tichosti sedel vedľa mňa a hoci mal úlohu už dávno odpísanú, očividne sme neboli až takí dobrí kamaráti, aby mi ju dal odpísať. Miesto toho mu prišlo ako dobrý nápad dokázať mi, že kým ja napíšem úlohu, on stihne prečítať akúsi knižku o duchoch prírody.
“Sesje Zentimar,” zopakovala to meno Drazna s väčším dôrazom než prvýkrát a dívala sa pri tom na nás oboch, akoby to bolo nejaké zaklínadlo, ktoré by nám malo otvoriť dvere do tajov nekonečnosti vesmíru.
Nezmohla som sa na žiadnu odpoveď a len som sa zadívala na Deoobookaana po mojej pravici v nádeji, že on bude ten, čo tú hádanku rozlúšti. Ale stretla som sa u neho s rovnakým výsledkom ako v prípade úlohy z histórie.
“Nič... Môžeš to opakovať milionkrát, ale stále mi to nič nepovie, Drazna.”
Kamarátka nado mnou nespokojne zagúľala očami a frustrovane vydýchla. “Ten chalan. Z rieky.” Rozlúštila nakoniec tú hádanku namiesto nás.
V tom momente ešte nikto z nás netušil, čo to pre nás bude znamenať. Prečo by to pre nás aj malo niečo znamenať? Neboli sme jeho priatelia. Nepoznali sme ho. Na Univerzite študovali ľudia z celého okolia, nemohli sme poznať každého. Jeho meno mi nebolo ani len trochu povedomé a mohla som prisahať, že som o ňom dovtedy nepočula. Do toho momentu bol pre mňa telo z rieky. Desivý obraz, ktorý som nedokázala vyhnať zo spomienok. Ale od tej chvíle to bola bytosť. Bytosť, ktorá mala svoj život, svoju rodinu, svojich priateľov. Bol to Sesje Zentimar. Študent Univerzity. Tretiak, ktorý tento rok mal skončiť na Univerzite a začať dospelácky život. Miesto toho ho odeli do čierneho a uložili do zeme na cintoríne. Zrazu bol pre mňa živší než kedykoľvek predtým.
“Chápete, bol to náš spolužiak,” prehovorila náhlivo Drazna. “Bol jeden z nás! Koľkokrát sme ho asi stretli na chodbe a ani sme...”
“Nemôžeš poznať všetkých na Univerzite,” prerušil jej reč Deoobookaan. “Nepoznali sme ho, nemôžeme sa tváriť, že bol pre nás dôležitý, keď sme doteraz nevedeli ani jeho me-.”
“Čo ak to ale všetko súvisí,” ozvala sa opäť Drazna a nenechala ho ani len dokončiť vetu. Miesto toho sa teraz dívala na mňa a ja som jej pohľad opätovala.
“Čo súvisí?” Nakrčila som čelo a Deoobookaan si vedľa mňa sťažka povzdychol, akoby už poznal odpoveď na tú otázku.
“Všetko. Naše... tie sny a to, čo sa nám stalo v tú noc. Čo ak to má niečo s Univezitou? Čo ak to je všetko prepojené?” Tie slová už takmer šepkala, ale mala som pocit, že aj jej šepot sa v študovni ozýval od všetkých stien. Náhlivosť jej hlasu, slová, ktoré hovorila a ich význam na mňa doliehali a ich sila ma drvila. Noc a veci, ktoré sa nám v tú noc stali, sme uzavreli ako podivnú náhodu a existovala medzi nami akási tichá dohoda, že o tom už nikdy viac nebudeme hovoriť. Akoby nebolo dosť desivé, že niekto mladý umrel. Akoby nestačila jedna záhada. “Počula som...” Pokračovala Drazna ignorujúc moje a Deoobookaanove mlčanie, alebo to možno zobrala ako výzvu vyplniť to ticho medzi nami. “Počula som, že bol v nejakom tajnom spolku.”
“V tom prípade to je v poriadku,” ozval sa Deoobookaan, než sa zodvihol z lavice aj so svojím batohom a knižkou, ktorú čítal, než sa k nám prirútila Drazna. “Nikto z nás nie je v žiadnom spolku.”
“Ja som,” pripomenula mu Drazna a prekrížila si ruky na hrudi, lebo ako len mohol na niečo také zabudnúť.
“Oh,” zadíval sa na ňu a neviem, či to zachytila aj ona, ale mne neušiel ten krátky moment, keď mu oči zažiarili a kútiky pier sa zdvihli v úškrne. Tušila som, že čo povie, bude na míle ďaleko od vážnosti, o ktorú sa Drazna celý čas nažila. “Potom. Dávaj si pozor, čo ak ste prepojení.”
Stisla som pery, keď tie slová vyslovil, kým Drazna ho prepaľovala pohľadom, ktorý jasne hovoril o tom, čo si o jeho žartíku myslí. Deoobookaanovi to bolo buď jedno, alebo to zobral ako víťaznú medailu, lebo nám obom len zamával a pobral sa preč.
“Mám ho radšej, keď iba mlčí.”
V tom momente som sa už ani ja neubránila úsmevu. “Ja viem, Drazna. Ja viem.”
Napriek tomu, že som v tom momente slovám Drazny neprikladala veľký význam, po celý zvyšok prednášok som sa nevedela poriadne sústrediť na to, čo sa okolo mňa deje. Niekoľkokrát som sa pristihla pri tom, ako som uvažovala o noci, keď som sa objavila v lese. Keď Deoobookaana premohla náhla túžba ísť do toho istého lesa. Keď sa Silix takmer utopila, aj keď sa nepohla z vlastnej postele. Keď Niaége niečo prenasledovalo na ceste domov a Draznu niečo držalo za ruky tak silno, že to po sebe zanechalo stopy v podobe modrín. Premkol ma z toho celého akýsi podivný pocit, akoby som mala poznať odpoveď na otázku, ktorú som sa ja sama bála vysloviť. Mohlo to mať všetko súvis so smrťou Sesja? A bol to on, kto sa k nám v tú noc prihováral? Bolo to desivé pomyslenie, že by to mal byť on, ale... Ale rovnako desivé bolo aj pomyslenie na to, že ak to nebol on, tak kto potom? A prečo práve my?
Ako som v ten deň odchádzala z Univerzity, bolo mi jasné, odkiaľ Drazna zistila jeho meno. Pri vstupnej bráne hneď vedľa schodiska stála na zemi jeho fotografia. Hanblivo sa z nej usmieval na okoloidúcich. Na mohutnom zlatistom ráme v spodnej časti sa leskol štítok: Sesje Zentimar. Rozdával smiech, no odišiel príliš skoro. A okolo fotografie vysmiateho študenta Univerzity stáli zapálené sviečky, ležali kytice a vence. Akoby to malo pomôcť. Akoby to malo odčiniť to, čo sa stalo. A kým sa na iných díval z fotografie Senje, na mňa sa dívala moja nočná mora, ktorá sa ku mne vracala každú noc. Nočná mora, ktorá zanechávala odtlačky na mojich členkoch. Za jeho života sme sa nestretli, prečo sme sa museli stretávať po jeho smrti?
Ten jeho úsmev, ten pohľad chlapca z fotografie, chlapca z mojich snov ma prenasledoval celou cestou domov. Z nejakého neznámeho dôvodu som mala chuť kričať, odolávala som nutkaniu vojsť si prstami do vlasov, hrýzť si nechty, urobiť čokoľvek, aby som sa zbavila toho čudesného napätia, ktoré som cítila. Akoby sa malo niečo stať. Akoby niečo viselo vo vzduchu.
A keď som otvorila dvere do nášho domu a na prahu som sa zrazila s Torsonovou, mala som tušenie, že už nič nebude také, ako bolo predtým.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 2 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 04.01.2021, 14:49:15 Odpovědět 
   Zdravím.

Abych byl alespoň trochu v obraze, přečetl jsem si předešlé části. Vyprávění se hezky četlo, je napínavé a má svou atmosféru...

I v této části se naši hrdinové pohybují mezi "dvěma světy" a něco na ně "útočí". Tělo onoho mladíka již bylo pohřbeno, ale otázka zůstává, jak se ocitl v té řece a jak je možné, že se v ní utopil? Byla hluboká a dravá? To netuším...

Tajné spolky, propojení reality s nočními můrami, to všechno staví atmosféru příběhu. Kdo a kým byl onen mladík, který zemřel u řeky (či v řece)? Otázky zůstávají a nejeden aktér tohoto příběhu si nejspíš říká, že už nic nebude takové jako před tím...

Jsem zvědav, jak bude příběh pokračovat a zdali nejde o nějaké prokletí, které padlo na naše hrdiny, možná také byli v nesprávnou dobu na nesprávném místě, ale kdo ví?

Hezký den a múzám zdar.
 ze dne 05.01.2021, 22:29:55  
   Mon: Pekný večer :)
Ďakujem krásne za publikovanie a komentár. Teším sa, že aspoň niekto to číta :)
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Mr Solaiman
(15.1.2021, 11:53)
VNVNVNM
(8.1.2021, 09:15)
albert lisy
(8.1.2021, 06:41)
andrerushell
(7.1.2021, 12:46)
obr
obr obr obr
obr
Odpoledne s Mor...
Vopice
... jo a díky z...
Droom
Velký pátek
Danny Alonso
obr
obr obr obr
obr

Křišťálová koule
Dick
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr