:: Odi et amo 10 ::
 
 autor: Mon 18.09.2019, 3:46 
 
On je monštrum a verí v dobro ľudí. Prišiel, aby začal nový život. Ona je človek a ľuďom neverí. Uteká, aby zabudla na svoj starý život.
 
„Kaya?“ oslovila ju jej spolutrpiteľka Beth. „Pri trojke je nejaký malý chlapec, ktorý tvrdí, že si jeho matka.“
Tmavovláska zahrešila popod nos, keď jej z rúk takmer vykĺzol tanier, ktorý práve umývala. „Nemyslíš vážne,“ prehovorila neveriacky, zastavila vodu a zamierila preč z kuchyne, utierajúc si mokré ruky do špinavej zástery.
Neprekvapilo ju, keď pri stole číslo tri objavila sedieť vysmiateho Mattyho. Chlapec vyskočil na nohy a s úprimnou radosťou objal tmavovlasú servírku presne tak ako ráno. Hoci Kayi jeho náklonnosť nebola najpríjemnejšia, bolo jednoduché prepadnúť Mattyho detskej eufórii. Dokonca bolo ľahké zabudnúť aj na to, že chlapec v skutočnosti nebol len obyčajné šesťročné dieťa.
„Matty,“ povedala, keď sa jej podarilo opatrne vymaniť sa z jeho objatia, „nemôžeš každému hovoriť, že som tvoja matka.“
„Prečo nie?“
„Lebo ja nie som tvoja matka,“ šepla Kaya, lebo nechcela, aby niekto z hostí počul niečo z ich rozhovoru. Keď ale Matty ofučal líca, ublížene sa na ňu zahľadel a prekrížil ruky na hrudi, dokonale pripomínajúc ľudské dieťa, Kaya zničene vzdychla a zvesila plecia. „No tak, Matty, nechovaj sa ako šesťročné dieťa.“
„Ale ja som dieťa!“ odsekol Matty urazene.
„Aha! Zrazu!“ zamračila sa na neho. Čakala od chlapca nejakú ďalšiu obranu, ale Matty sa naďalej tváril, akoby mu zobrala jeho najobľúbenejšiu hračku. Kaya pokrútila hlavou, vystrela sa, chytila ho za jeho malú ruku a jemne ho odtiahla k baru, kde ho usadila na voľnú barovú stoličku.
„Fajn. O hodinu končím a vezmem ťa domov.“
Pri tej vete si Kaya nemohla nevšimnúť, ako sa Mattymu rozžiarila celá tvár. „Budeš u nás aj dnes až do rána?“
„Čože? Nie!“ rázne pokrútila hlavou. „Iba ťa odvediem k Freddiemu.“
Mattyho sklamanie bolo neprehliadnuteľné a Kaya sa neubránila malému úsmevu. Zdalo sa, že Matty si ju obľúbil viac, než by sa dalo čakať a Kaya netušila, čím si to zaslúžila.
„Na,“ posunula pred Mattyho zmrzlinový pohár. „Si dieťa a deti sladké zbožňujú.“
Matty ale na pohár podozrievavo pozrel, akoby čakal, že šľahačka a zmrzlina na neho každú chvíľu zaútočia. Kaya opäť pokrútila hlavou, zdvihla z pultu lyžičku, nabrala na ňu kúsok zmrzliny so šľahačkou a zjedla ju.
„Vidíš, neotrávi ťa to,“ uškrnula sa na chlapca, lyžičku umyla a strčila do pohára. „Vážne, ak chcete zapadnúť medzi ľudí, musíte sa ako ľudia správať.“
„Našťastie máme teba, môžeš nás učiť,“ zoširoka sa na ňu usmial.
„Ha, iste,“ odfrkla Kaya. „A teraz jedz a správaj sa ako sa na šesťročného chlapca patrí, mamka musí ísť pracovať.“
Malé monštrum sa na servírku uškrnulo ponad zmrzlinový pohár.
„Oh, buď ticho,“ zavrčala Kaya, keď si uvedomila, čo povedala.

Kaya ledva prekladala nohy, keď odprevádzala Mattyho domov. Mala pocit, že taška s dvoma krabicami jedla z reštaurácie, ktorú niesla v jednej ruke, vážila snáď sto kíl. Za druhú ruku ju držal Matty, ktorý vytrvalo ignoroval Kayinu únavu, a veselo štebotal o tom, ako sa na ihrisku skamarátil s ostatnými deťmi.
Únava ju ale prešla, keď im otvoril Freddie v tričku, na ktorom svietili do oči bijúce krvavé škvrny. Kaya šokovane pozrela na škvrny a takmer jej vypadla taška z ruky.
„Freddie! Kaya nám doniesla večeru!“ zvýskol malý chlapec, pretlačil sa popri mužovi dnu a ťahal za sebou šokovanú Kayu, ktorej sa z jeho zovretia podarilo vyslobodiť až v kuchyni. Matty sa staral viac o jedlo ako o smrteľníčku, ktorá sa zvrtla na päte a rýchlym krokom prešla do obývačky, kde našla Freddieho.
Pohľad na krvavé stopy na tričku ju napĺňal panikou. Freddie musel byť škaredo zranený, ak stratil toľko krvi.
Kaya mu vyhrnula tričko a nechápavo sa zahľadela na nepoškodenú kožu na hrudi a bruchu. Žiadne zranenie, napriek tomu jeho tričko vyzeralo ako po nejakých jatkách. To mohlo znamenať len jedno a to, že krv na Freddieho tričku nebola jeho. Z tej myšlienky sa jej zatočila hlava a strach jej zovrel hrdlo. Váhavo od Freddieho odtiahla ruky a opatrne ustúpila.
„Koho je to krv?“ opýtala sa striebrovlasého muža, ktorý pred ňou nehybne stál.
„Moja,“ odpovedal bez zaváhania a Kaya sa na neho zamračila.
„Nie si zranený,“ upozornila na fakt, ktorý Freddie aj Matty ignorovali. „Ako to môže byť tvoja krv, keď na sebe nemáš ani škrabanec?“
„Bol som zranený,“ povedal Freddie úplne pokojne, ale Kaya len pochybovačne nadvihla obočie, keďže mu neverila ani jedno slovo. A vtedy sa jej pohľad zmenil a zničene vzdychla.
„Nehovor mi, že to má niečo spoločné s tým, čím si...“
Freddie tam naďalej len tak bez pohybu stál, akoby sám nevedel, čo by mal odpovedať, ale nakoniec len krátko prikývol a Kaya zrazu vyzerala, akoby na jej plecia dopadla váha celého sveta. Roztrasene sa nadýchla a začala od neho ustupovať.
„Kaya,“ oslovil ju a inštinktívne k nej natiahol ruku, ale Kaya sa stihla dostať mimo jeho dosah a on sa v tej situácii neodvážil vykročiť vpred. Ruku bezmocne stiahol a sledoval, ako sa Kaya od neho snažila utiecť čo najďalej. Zastala, až keď chrbtom narazila na stenu a zviezla sa na zem, kde ostala sedieť s očami uprenými na neho, aby sa uistila, že sa k nej nepriblíži.
Pritiahla si kolená k hrudi a sklopila hlavu. Cítila sa, akoby jej v tej chvíli všetko docvaklo. Akoby až doteraz len utekala pred tým, čo mala rovno pred očami. Akoby až teraz pochopila všetko to, čo jej Freddie o sebe povedal.
„Kaya,“ prihovoril sa jej striebrovlasý muž, ktorý medzitým nepozorovane podišiel až ku nej a teraz sedel pred ňou. Kaya pomaly zdvihla hlavu a zadívala sa na neho skúmavým pohľadom. Sama nevedela, čo hľadala. Aspoň malý dôkaz toho, že Freddie je nebezpečné monštrum, ktoré ju každú chvíľu napadne? Ale pred ňou sedel presne ten istý Freddie, ktorého stretla v parku.
Freddie sa k nej prisunul o niečo bližšie a jemne chytil jej tvár do dlaní. Bruškami prstov zotrel z jej líc slzy, o ktorých až do tej chvíle nevedela. Kaya sa nedokázala ani pohnúť. Iba tam tak sedeli, dívali sa jeden druhému do očí. Freddieho pohľad skĺzol na jej pery, prstom jemne prešiel po jej spodnej pere a Kaya pootvorila ústa.
„Freddie,“ šepla varovne, ale striebrovlasý muž len pokrútil hlavou a pobozkal ju.
 
Vytisknuto v systému SASPI.cz