:: Bažina IV. ::
 
 autor: Jera Igor 03.06.2020, 1:24 
 
 
Harold otvoril oči a pred ním sa rozprestieral východ z jaskyne, do ktorej bol zdá sa odvlečený. Pokúsil sa zodvihnúť z chladnej a vlhkej kamennej podlahy, ale prudká bolesť hlavy ho omráčila. Zatočila sa mu a opäť omdlel.
Keď po druhý krát otvoril oči, pred ním stál akýsi vzpriamený ,vysoký muž, odetý v huňatých zvieracích kožiach. Po stranách tohto na prvý pohľad vodcu, stáli dvaja nižší, sporo odetý ale o to svalnatejší muži. Obaja mali v ruke oštep s kosteným hrotom.
„Kto si a čo tu chceš?“ Spýtal sa vodca pokojne a čakal na odpoveď. Obaja muži pristúpili, chytili Harolda za ramená, prudko ho zodvihli a pritlačili ku stene. Jeden z nich pritlačil oštep ku jeho krku tak, že musel odvrátiť hlavu do strany. Lekár, zvyknutý na pokojný život a pomoc druhým, bol vystrašený na smrť. Nečakal, že jeho prvý kontakt z tunajším obyvateľstvom bude v takomto nepriateľskom duchu. Srdce mu silno búšilo a jeho dýchanie sa prudko zrýchlilo. Jeho prvé slová pred cudzincom zo seba ledva vykoktal.
„Volám sa Harold Run. Som lekár.“
Oštep na krku prestal tlačiť na pokožke, ale stále naňho mieril. Harold sa znovu pozrel na vodcu a pokračoval.
„Moji ľudia a Vaši susedia z Middleshieldu trpia pre nás nevyliečiteľnou chorobou. Majú vysoké horúčky a ja im neviem pomôcť. Prišiel som sa pokúsiť nájsť liek, ktorý dúfam, sa tu v Bažine nachádza. Žiadam Vás o pomoc, inak všetci tí ľudia zomrú.“
Vodca sa pousmial.
„Bohovia sú spravodliví. Volajú ma tu Garrick. Budem ťa mať na starosti. Tvoju žiadosť prednesiem pánovi a ten posúdi, či ti vyhovie. Vec ale, že nemá Vašich ľudí v láske.“
„Nechajte ma s ním pohovoriť !“ Vykríkol Harold.
Oštepár znovu pritlačil hrot na jeho krk.
„Už som povedal, ja prednesiem tvoju žiadosť. Či sa s tebou pán bude chcieť stretnúť, nie je na tebe a ani na mne. A ešte by ma zaujímalo, kto bol muž, ktorého sme našli pri plti?“
„Bol to náš lodiar, Jack Longhead. Ochorel mu syn a on sa Vás pokúšal nájsť ako prvý. Choroba ho však dostala skôr, ako to mohol dokázať. Čo sa stalo s jeho telom?“
„O to, sa nestaraj!“
Vyzeralo to tak, že vodcovi týchto mužov odpovede stačili. Dal pokyn a muži Harolda pustili, všetci traja ozbrojenci vyšli von z jaskyne. Oštepári zostali stáť vonku, pred vchodom, na stráži a Harold opretý o stenu, sa konečne mohol poobzerať, kde sa to vlastne ocitol.
Jeho väzenie bolo malé, najviac štyri lakte dlhé a rovnako široké, s úzkym vchodom do vnútra. Pri jednej stene bola malá kôpka utlačeného sena. Bolo zrejmé, že táto jaskyňa bola ako väzenie použitá aj v minulosti.

Po mnohých hodinách bdenia a pozorovania jediného východu, prišla zhrbená starena, ktorá priniesla plnú drevenú misu a veľký hlinený džbán. Jej pohľad prezrádzal, že je na cudzinca veľmi zvedavá, ale stráže jej nedovolili vstúpiť. Položila teda pokrmy na zem a odišla.
Harold sa vrhol na jedlo. Už bol veľmi hladný a kaša z rybacích vnútorností mu spravila veľmi dobre. Výdatnú stravu, ktorú dostal, považoval za dobré znamenie.
Netrpezlivo očakával Garricka a predstavoval si, ako sa vráti domov s dlho očakávaným liekom a každému chorému pomôže. Nechápal ale, ako je možné, že tieto dve spoločenstvá ľudí navzájom nekomunikujú. Úprimne dúfal, že ľudí spojí v jeden celok a vzájomný obchod všetkým len prospeje.

Garrick prišiel na ďalší deň ráno, po jeho boku prišli ďalší dvaja oštepári, ktorý sa ihneď na Harolda vrhli a ruky mu zviazali pevnými lanami.
Harold bol v šoku, zľakol sa a začal sebou trhať. To mu však zovretie mužov vôbec neuvoľnilo.
„Môj pán sa s tebou zatiaľ nestretne. Mám za úlohu ťa previesť medzi našimi ľuďmi, ukázať ti naše zvyklosti a ozrejmiť ti našu spoločnú minulosť.“
Harold nechápal.
„Naši ľudia ale umierajú! Prosím, musíte mi pomôcť!“
Naliehanie ale nemalo na Garricka účinok. Rozkaz jeho pána bol zákon a on sa len bez slov otočil ku východu.
Všetci muži vyšli z jaskyne. Harold bol nespokojný ale z obavy o svoj život bol už ticho, kráčal zviazaný ako pes a čakal na to, čo mu Garrik povie alebo ukáže.
 
Vytisknuto v systému SASPI.cz