obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Mnohem lepší je žít bez štěstí než bez lásky."
William Shakespeare
obr
obr počet přístupů: 2915371 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39507 příspěvků, 5743 autorů a 390396 komentářů :: on-line: 4 ::
obr

:: Odi et amo 9 ::

Příspěvek je součásti sbírky / knihy: Odi et amo
 autor Mon publikováno: 16.04.2012, 12:20  
On je monštrum a verí v dobro ľudí. Prišiel, aby začal nový život.
Ona je človek a ľuďom neverí. Uteká, aby zabudla na svoj starý život.
 

„Chceš ešte vodu?“ opatrne sa jej opýtal, keď položila prázdny pohár na stolík. Kaya pokrútila hlavou a opäť sa schúlila do klbka.
Freddie si sadol späť na gauč. Dal si pozor, aby nebol príliš blízko, lebo ju nechcel vystrašiť. Odkedy jej ukázal svoju pravú podobu, mlčala a zdalo sa, že myšlienkami je niekde úplne inde. Nevedel, ako zmierniť ten šok, v ktorom bola.
„Takže ste...“ Prehovorila konečne a Freddieho až prekvapilo, ako pokojne jej hlas znel.
„Monštrá,“ pomohol jej so slovom, ktoré asi nechcela vysloviť.
„Ako...“ Začala a znovu sa odmlčala, nadýchla sa a vydýchla. „Ako je to vôbec možné?“
„Sám neviem. Nikto nám to nikdy nevysvetlil. Sme takýto odkedy si pamätám.“ Začal s vysvetľovaním, premýšľal nad každým jedným slovom, ktoré povedal. „Mohli by ste to nazvať, že sme hračky prírody. Nie sme ľudia, lebo tak nevyzeráme. Nie sme ale zver, napriek tomu sa k nám tak ľudia správajú, keď zistia, že sme... Že sme iní.“ Pozrel na Kayu, ktorá ho pozorne počúvala a smutne sa na ňu pousmial. „Pred rokmi sme sa snažili žiť s ľuďmi, ale vždy to skončilo odhalením a tým, že nás vyhnali. Vzdali sme to. Neboli sme ako oni a preto sme boli tí zlí. Dlho sme žili v izolácii, vyhýbali sme sa ľuďom, ale prečo by sme sa mali skrývať? Nie sme zlí, nechceme ľuďom ubližovať...“
Kaya mierne nadvihla obočie. „Ani Tayna?“
„Tayna... Tayna nie je zlá,“ prehovoril, ale Kaya len pochybovačne odfrkla. „Nie, naozaj. Poznám ju roky a viem, aká je. Tayna nenávidí to, kým je. Čím je. Dala by hocičo výmenou za ľudský život. A niekedy to nezvládne a stane sa to, čo sa stalo teraz.“
Kaya na to nepovedala nič a tak netušil, čo si o tom myslí a možno to bolo len dobré.
„Prečo nie ste s ostatnými, čo sú ako vy?“
„Lebo sme nikoho takého nikdy nestretli. Vždy sme to boli len my štyria.“
„Jediní svojho druhu, huh,“ povedala a Freddie sa nad jej slovami pousmial. Nečakal, že bude na to všetko reagovať tak pokojne. Vždy, keď ľudia odhalili ich skutočnú podobu, báli sa ich, kričali, chceli im ublížiť. Ale Kaya sedela vedľa neho a na jej tvári bolo vidieť, ako veľmi sa snaží celú vec pochopiť.
„Si iná,“ povedal a skúmavo sa na ňu zahľadel.
Kaya sa mu zadívala do očí, nadvihla obočie a uškrnula sa. „Že mi to hovoríš práve ty.“
„Pravda,“ pousmial sa. „Ale ľudia väčšinou spanikária a nechajú sa ovládnuť strachom...“
„Tiež premýšľam o svojej normálnosti, keď tu len tak sedím a počúvam tvoje vysvetlenie,“ pokývala Kaya zamyslene hlavou. „Mala by som sa ťa báť, s krikom vyskočiť na nohy a ujsť od teba čo najďalej. A namiesto toho si tu len tak sedím. Asi prišiel čas navštíviť psychológa.“
„Možno je to tým, že si to celý čas tušila, len si to potrebovala počuť nahlas,“ pokrčil Freddie plecami.
„Hej, to znie lepšie ako to, že som blázon,“ zasmiala sa.

Striebrovlasý muž sedel na kraji postele. Nohy mal pohodlne vystreté a chrbtom sa opieral o studenú stenu. Ruky si prekrížil na hrudi a pohľad upieral niekam pred seba. Hoci v noci zatiahol závesy, v izbe už panovalo šero vďaka ranným slnečným lúčom.
V mysli si rekapituloval udalosti toho večera a pri niektorých okamihoch sa neubránil úsmevu, čo pre neho bolo niečo úplne nové. Vlastne tých nových vecí bolo viac.
„Mhm,“ ozvalo sa slabé zamrmlanie spod periny, Freddie mierne pootočil hlavu a zadíval sa na spiacu mladú ženu. Kaya sa pretočila na druhý bok a hlavu zaborila do vankúša, akoby sa tým chcela chrániť pred svetlom a zvukmi nového dňa.
„Kaya,“ prehovoril Freddie a mierne zatriasol jej ramenom v snahe zobudiť ju. Tušil, že dnešný deň pre ňu nebude prechádzka ružovou záhradou. Hlavne po včerajších udalostiach, ktoré na počudovanie zvládla bez vystrašeného kriku a úteku – hoci za to mohol zrejme ďakovať práve fľaši vínu.
Bruneta ale nejavila žiadne známky toho, že by sa mala v najbližšej dobe prebudiť. Freddie ňou zatriasol o niečo silnejšie. „Kaya, musíš vstávať.“
Kaya pootvorila jedno oko, ale aj tak sa jej podarilo na Freddieho škaredo zazrieť. Tá chvíľa bola jedna z tých, kedy bol vďačný, že sa pohľadom nedá vraždiť. Kaya niečo opäť zamrmlala a schovala si hlavu pod vankúš.
Freddie chytil jeden koniec vankúša a pokúsil sa ho ukradnúť, ale Kaya sa len tak nedala a odmietla vankúš pustiť. Chvíľu sa naťahovali, obaja dosť tvrdohlaví na to, aby sa vzdali. Nakoniec bola Kaya tá, čo ustúpila. Vankúš pustila a namiesto toho sa celá schovala pod perinu.
„Ka-“
V tej chvíli do izby vbehol malý chlapec, vyskočil na posteľ a začal nadšene skákať. „Freddie, Freddie! Už mám kamarátov!“
„Oh, to je dobre, Matty, ale mal by si byť opatrnejší,“ začal Freddie, ale bol opäť prerušený nielen nezáujmom zo strany Mattyho, ale aj Kayou, ktorá zo seba konečne zhodila perinu a vstala z postele.
„To naozaj? Vy nenávidíte spánok.“ Zašomrala cestou do kúpeľne.
Matty prestal skákať, zvalil sa na posteľ a veľavýznamný pohľadom sa zahľadel na Freddieho. Ten chlapcovi opätoval pohľad a mierne nadvihol obočie, keďže nerozumel, o čo chlapcovi išlo.
„Čo je?“ nechápavo sa opýtal, keď na neho chlapec aj naďalej hľadel, akoby vedel niečo viac ako Freddie.
„Takže tu Kaya bude tráviť viac času?“ prehovoril nakoniec Matty a natešene vyskočil z postele. „Mám ju rád, mne to vadiť nebude.“
„Huh?“ Freddie stále tak celkom nechápal, o čom Matty rozpráva, ale skôr než sa dočkal vysvetlenia, Matty odošiel z izby. „Čože?“ prehovoril už do prázdnej miestnosti.

Matty natešene kráčal vedľa brunety, oblečenej do nadrozmernej mikiny s kapucňou stiahnutou hlboko do tváre. Z toho, čo sa mu z Kayi podarilo dostať, vedel, že má namierené do práce, ale keďže bola neprirodzene podráždená a na každú jeho otázku len niečo zamrmlala, radšej sa viac nevypytoval. Chvíľu sa snažil preniesť svoju dobrú náladu aj na ňu, ale zistil, že je to zbytočné a čím viac sa snažil, tým bola Kaya viac podráždená.
„Vy ľudia ste zvláštni,“ prehovoril Matty a mierne zaklonil hlavu, aby videl na Kayu. „Je len ráno a ty už máš zlú náladu a to si ešte ani nič nezažila, čo by ti ju mohlo pokaziť.“
„Alkohol,“ odvetila Kaya, „to je príčina mojej zlej nálady.“
Matty sa mierne zamračil. „Tak prečo ho piješ?“
„Ach, Matty, na tento rozhovor si ešte príliš mladý,“ odpovedala Kaya a poťapkala chlapca po hlave.
„Som na tomto svete dlhšie ako ty,“ pripomenul jej Matty a vyplazil na ňu jazyk. Všimol si, ako Kaya na chvíľu celá stŕpla, ale v priebehu niekoľkých sekúnd sa spamätala a pokračovala v chôdzi, akoby sa nič nestalo.
„Budem predstierať, že som to nepočula, že si len malý chlapec, ktorého odprevádzam na ihrisko cestou do práce,“ ozvala sa, keď sa blížili k ihrisku. „Z dôvodu zachovania môjho zdravého rozumu.“
„Ah, dobre,“ pokýval chápavo hlavou, „takže si niečo ako moja mamka.“
S nadšením sa zadíval na Kayu, ktorá na neho len bez záujmu pozrela a mierne nadvihla obočie, akoby povedal niečo absurdné. Matty sa ale nedal jej chladným postojom odradiť a keď prišli k ihrisku, kde sa ich cesty mali rozdeliť, objal Kayu oboma rukami okolo pásu a bezstarostne sa zasmial. Veľakrát videl, že ľudské deti takto svoje mamy objímali. Ženy sa na ne vrúcne usmiali a privinuli si ich k sebe. Ale Kaya si zjavne od matiek príklad nevzala, lebo na Matty takmer šokovane pozrela a keď od nej ustúpil, len nad jeho konaním pokrútila hlavou.
„Maj sa, Matty,“ rozlúčila sa s ním a pred odchodom mu položila ruku na hlavu. Matty očakával, že ho iba pohladká, ale Kaya sa na neho uškrnula a rozstrapatila mu vlasy.
„Máš sa ešte čo učiť od ostatných matiek,“ prehlásil Matty ofučane, ale Kaya na neho len vyplazila jazyk a odkráčala do práce.


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 2 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 7 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Šíma 16.04.2012, 12:20:15 Odpovědět 
   Zdravím.

Líbí se mi, že se Tví hrdinové chovají "lidsky", byť nejsou všichni z nich lidmi. Dialogy jsou k věci. Příběh pěkně pokračuje. Soužití našich hrdinů nebude určitě lehké, kdyby se však nic nedělo, bylo by to o ničem, takže se nějaké ty "komplikace" nejspíš dají čekat. Kaya vzala skutečnost, že jsou Freddy s Mattem jiní poměrně statečně a s chladnou hlavou (nakonec jí nic jiného nezbývalo). ;-)

Pár maličkostí:

- v některých případech bych začal uvozovací větu malým písmenem, navazuje na přímou řeč a nemůže stát sama o sobě:

-- „Takže ste...“ Prehovorila konečne a Freddieho až prekvapilo, ako pokojne jej hlas znel. -- ­„Takže ste...“ prehovorila konečne a Freddieho až prekvapilo, ako pokojne jej hlas znel.

-- „Ako...“ Začala a znovu sa odmlčala, nadýchla sa a vydýchla. „Ako je to vôbec možné?“ -- „Ako...“ začala a znovu sa odmlčala, nadýchla sa a vydýchla. „Ako je to vôbec možné?“

- zde bych dal namisto tečky čárku:

-- „To naozaj? Vy nenávidíte spánok.“ Zašomrala cestou do kúpeľne. -- „To naozaj? Vy nenávidíte spánok,“ zašomrala cestou do kúpeľne.

Tož tak...
 ze dne 16.04.2012, 15:37:58  
   Mon: Zdravím.
Ďakujem :)
Hm, áno. Uvádzacia veta je môj večný problém. Už som tie chyby spravila aj v iných príbehoch, asi si to budem musieť znovu naštudovať.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Livinginthedream
(7.12.2019, 22:31)
Antonio
(25.11.2019, 23:53)
Albína Alba
(25.11.2019, 01:02)
Amy
(23.11.2019, 22:43)
obr
obr obr obr
obr
O PSANÍ
petulin
Práce dobrovoln...
Tessa99
Stáří
ropnej vrt
obr
obr obr obr
obr

Tydlibrky čuli brk
Centurio
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr