obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Láska neotáčí světem."
F. Jones
obr
obr počet přístupů: 2915543 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39807 příspěvků, 5772 autorů a 391766 komentářů :: on-line: 1 ::
obr

:: Bažina ::

 autor Jera Igor publikováno: 06.09.2014, 23:52  
Úvod do deja.
 

Príbeh, ktorí Vám rozpoviem, sa odohráva v izolovanom ostrovnom mestečku, známom pod názvom Middleshield.
Pripomínalo klasickú stredovekú dedinku z kamennými domčekmi a slamenými strechami. Ľudia tu svoje výkali vylievali z okna na zablatenú cestu, takže to všade neuveriteľne páchlo.
Avšak iný spôsob žitia nepoznali a život na ostrove im maximálne vyhovoval. Bolo tu počas celého roka slnečno, zima tu nebola vodne ani v noci.

V blízkosti tohto ostrovného mestečka bol ale ešte jeden ostrov s názvom Bažina.
Ako sa roky vravievalo, nebola obývaná ľuďmi. Obyvatelia sa sem báli chodiť, pretože, na tomto tmavom ostrove plnom prastarých stromov žilo niečo zlé. Cítili to ľudia a rovnako aj zvieratá.
Nad týmto miestom nikdy nelietali žiadne vtáky a v okolí neplávali žiadne ryby. Pred dávnymi rokmi bola z časti obývaná. Avšak, stalo sa tam niečo, o čom sa ľudia báli hovoriť a písať.
Tradovala sa už iba tá skutočnosť, že tam neradno chodiť tomu, komu je život milý.

Jack Longhead bol jediný staviteľ lodí v Middleshielde. Niet sa čo čudovať, keďže na tomto ostrove na rozdiel od Bažiny nerástli skoro žiadne stromy. Loďky nebolo z čoho vyrábať a do Bažiny sa ľudia neodvážili.
Tento odvážny človek sa z času na čas priblížil ku okraju Bažiny a hneť, čo najrýchlejšie, vysekal strom a neočistený si ho odtiahol po vode až ku mestečku.
Jack mal talent na výber stromu, vždy si vybral vhodné drevo na prácu, čo bolo obdivuhodné, keďže tieto dobrodružné výpravy uskutočňoval vo veľmi krátkom čase.
Až v rodnom mestečku sa odvážil strom zbaviť konárov.
Vravieval, že na týchto výpravách často počul ozývať sa žalostné výkriky, podobné človeku. Dokonca niekedy videl pohyb medzi stromami.
V krčmách nebol za tieto tvrdenia zosmiešňovaný, ako by sa bývalo zdalo, práve naopak, chlapi ho obdivovali za jeho odvahu a nikto nezpochybňoval jeho slová.
Jack vysekával z týchto ukorystených stromov iba malé plťky, ktoré predával obyvateľstvu mesta.
Na týchto plťkách ľudia chodili rybárčiť. Na dlhé trasy sa plťky nehodili a tak ostávalo mestečko izolované od okolitého, nepoznaného sveta.
Rybolov bol základnou formou získavania stravy na ostrove. Pre farmárčenie nebolo na ostrove dostatok miesta. Iba pár zámožnejších obyvateľov malo záhradky, na ktorých sa mohli pochváliť svojou čerstvou zeleninou.
Jack bol jedným z nich. Výrobou lodiek si privyrobil dostatok na to, aby si mohol zadovážiť záhradku a dokonca aj malú farmu na zajačiky.

Middleshieldčania boli ľud bojazlivý, vôbec nemali dobrodružnú a objaviteľskú povahu. Jack bol iba výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Svoju odvahu, vybrať sa z času na čas na nebezpečné miesto, mal zdá sa zdedenú po svojom otcovi.
Výrobou lodí sa totiž Longheadovi zaoberali už od pradávna. Nikto, nikdy nepochyboval o tom, že jeho syn Erik po otcovej smrti prevezme jeho remeslo.

Nakoľko hygiena v mestečku bola minimálna a chorých ľudí bolo stále veľa, neodmysliteľnou súčasťou mestečka bol aj lekár Harold Run. Tento starý pán, s dlhou bielou briadkou a prehnutým chrbtom, bol veľmi dobrého srdca.
V mestečku sa všetci navzájom poznali a on bol jedným z najváženejších občanov, ktorého mali všetci radi. Keď prechádzal po uliciach, všetci ho srdečne zdravili a on sa na všetkých usmieval.
Mal veľmi rád lekárske povolanie a bol rád keď mohol pomáhať ľuďom.

Život v mestečku plynul pokojným tempom a nič zvláštne sa v ňom zdá sa nedialo. V jedno ročné obdobie, prišla ku mestečku, dva týždne trvajúca búrka. Pre obyvateľov bola veľmi deprimujúca, neboli vôbec zvyknutý na takéto zrážky. Na ostrove vždy spŕchlo sotva na pár hodín a následne sa vždy vyčasilo. Vietor fúkal prevažne od Bažiny. Tento prírodný úkaz prisudzovali ku zlým bohom, ktorý sa na nich hnevajú, za ich zlé skutky.

Haroldovi sa kopil počet pacientov. Obyvatelia začínali volať pomoc už počas búrky, mali problémy z bolesťami hlavy a prílišnou únavou. Lekár prisudzoval tieto symptómy počasiu, čo bolo celkom logické. Pacienti ho neprestávali volať, aj dva týždne po spomínanej búrke. Neubúdalo ich, práve naopak. Bolo ich čoraz viac a stav sa všetkým len zhoršoval. Harold bol nepokojný, nevedel prísť na príčinu ich vážneho stavu, ani na spôsob ich uzdravenia. Začal mať strach a začal veriť že to, čo všetci hovoria, že ich prekliali bohovia, je pravda.

Tretí týždeň po búrke ochorel Erik Longhead. Harold prišiel tak, ako ku každému inému pacientovi. Nikdy nemuseli nosiť chorích ku nemu, bol vždy ochotný prísť k nim domov.

Keď Jack otváral dvere, bol naňho usmiaty. Avšak lekár zo svojej dlhoročnej práce s ľuďmi, vycítil z jeho pohľadu veľké obavy. Keď prešiel cez dlhú chodbu do izby, kde Erik ležal, stuhol. Odložil si svoj kufrík na nočný stolík a sadol si ku nemu. Rýchlym vyšetrením zistil, že sa jedná o rovnakú situáciu, ako u ostatných pacientov.
Jack pozrel na Harolda a priznal sa, že Erik mal príznaky už od začiatku búrky.
„My Longheadovci nikdy nebývame chorí. Máme tuhý korienok a myslel som si, že to syna prejde. Veď išlo iba o únavu!“
Erik nehybne ležal, vyzeral oveľa horšie ako hociktorý iný. Na čele mal kropaje potu z vysokej horúčky, ktorú sa ani Haroldovi nepodarilo znížiť. Mal prevrátené oči a zdalo sa, že už nevníma okolie.
„Prepáč mi Jack, veľmi ma to mrzí, ale neviem čo je to za vírus. Stav pacientov sa nezlepšuje a Erik, prepáč mi za moju úprimnosť, vyzerá zo všetkých najhoršie. Neviem, ako mu mám pomôcť.“
Sklonil zahanbene hlavu.
Jack neveriacky pozeral na lekárovo priznanie. Nahrnuli sa mu do očí slzy a tiež sklonil hlavu. Cítil bezradnosť, na Harolda sa ale nehneval. Poznal ho od mlada a vedel, že keby to bolo v jeho moci, tak jeho synovi a aj všetkým ostatným pomôže.

Bolo už dlho po polnoci. Po dlhom rozhovore a spoločnom premýšľaní, nad vyriešením bezvýchodiskovej situácie, sa Harold Run rozlúčil a vydal sa na cestu domov. Jeho myšlienky však neutíchli. Stále uvažoval a snažil sa prísť na správnu liečbu, alebo na príčinu choroby, no bezvýsledne.
Začal si čoraz viac a viac pripúšťať možnosť trestu, zoslaného od bohov.


 celkové hodnocení autora: 90.0 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 0 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 0.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 2.0 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 4 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 19 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Siggi 14.09.2014, 10:06:34 Odpovědět 
   Název tvého příběhu mi korespondoval s mojí povídkou Bažina, která se ovšem týká něčeho jiného, i když je též v rovině mystického žánru. Vše podstatné už řekl Šíma (jako vždycky:-) ) a tak řeknu jen že se mi to líbilo a že si počkám na pokračování. Jen doufám, že čtenáři, kteří nepamatují Československo, nebudou mít problém s dnes již cizím slovenským jazykem.
 Šíma 06.09.2014, 23:50:22 Odpovědět 
   Zdravím.

Úvod začal zajímavě, máme tu jedno osamocené a izolované městečko, a také nedalekou bažinu, či vlastně ostrov téhož jména. Spolu se seznámením s některými z hlavních hrdinů (a poměry ve městě) na čtenáře vybafla i možnost temných sil, které zřejmě pobývaly na onom bažinatém ostrově, kde náš stavař lodí čerpal dřevo na výrobu vorů (viz plť). Co do žánru, sázel bych na historickou fikci s nádechem hororu. Když se tak zamyslím nad tou nemocí, zdá se, že vítr od Bažiny nepřidal již tak churavým obyvatelům na zdraví (viz chybějící kanalizace, byť je pravdou, že kdysi lidé své splašky opravdu vylévali oknem ven, je to i historicky potvrzeno, ten kdo vymyslel kanalizaci by si zasloužil prohlásit za svatého). Příběh je teprve na začátku, proto je na jakékoliv hodnocení ještě dost času, avšak i tak se čtenáři mohou seznámit s Tvým stylem. Slovenskou gramatiku nehodnotím, povídka na pokračování vypadá zajímavě, ať už jde o použitý žánr či samotnou zápletku, protože kdo ví, co na Tvé obyvatele (a naše čtenáře) vlastně čeká a co mohou od zla sídlícího v Bažině očekávat!

Hezký den a múzám zdar.

Prozatím sem vrazím svou "alibistickou dvojku", s tím "uhranutím" se krapet točíš v kruhu, ale nejspíš to bude tím, že ti zlí duchové leží v hlavě všem obyvatelům v městečku. A smrt si možná brousí kosu...
 ze dne 07.09.2014, 0:18:58  
   Jera Igor: Ahoj Šíma.
Ďakujem za hodnotenie a to že si si tento môj úvod prečítal. Pobavila ma tvoja veta: ten kdo vymyslel kanalizaci by si zasloužil prohlásit za svatého
:)
Pokračovanie príbehu mám zatiaľ iba v hlave, takže neskôr dodám. Či to bude aj z duchmi a démonmi zatiaľ prezrádzať nebudem.
 ze dne 06.09.2014, 23:52:27  
   Šíma: Oprava: ... možnost existence temných sil ... Takoví duchové a démoni mohou příběh docela okořenit, ale uvidíme. Nebudu fabulovat a počkám si na pokračování.
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
TheaK
(16.5.2020, 11:57)
Ka
(11.5.2020, 21:51)
BukBird
(3.5.2020, 22:07)
Kakofonie Osudu
(2.5.2020, 20:00)
obr
obr obr obr
obr
Svítání
Notreal
Miluj jí smrtel...
Ondřej Sedlák Nový
Nekropotence18
kilgoretraut
obr
obr obr obr
obr

Kosmické hlasy I.
Jáchym Vostřický
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr