obr obr obr
obr
uživatel 
heslo 
» Registrace autora
» Zapomněli jste heslo?
obr
obr obr obr
obr
» Novinky
» Právě vyšlo
» TOP 20 díla
» Články
» Literární almanach
obr
obr obr obr
obr
» Próza
» Poezie
» Výstřely do tmy
» Příručka publikování
» TOP 20 autoři
» Vyhledávání
obr
obr obr obr
obr
» Workshopy 
» Fórum 
» SASPI Chat! (1)
» FAQ
obr
obr obr obr
obr
» Knihovna autorů SASPI
» Redaktoři on-line
» Technická podpora
» SASPI team
» Odkazy
» Spolupráce
» Knihkupectví
"Polibek je krásný vynález přírody, jak zastavit řeč, když už jsou slova zbytečná."
Ingrid Bergmanová
obr
obr počet přístupů: 2915260 obr

Adresa SAS E-mail © SAS Obecně platná pravidla Nápověda obr

:: Na SASPI.cz je právě 39340 příspěvků, 5725 autorů a 389582 komentářů :: on-line: 3 ::
obr

:: Who knew ::

 autor Mon publikováno: 19.01.2007, 14:50  
Mladé dievča sedelo v nemocničnej izbe pri lôžku. Na ňom ležalo dieťa. Sotva desaťročný chlapec. Všade naokolo boli prístroje, ktoré mu mali pomáhať pri boji. Boji o život. V poviedke je použitý text pesničky Posledná od Desmod.
 

Hľadám, hľadám ťa tam, kde sú hviezdy
Kde duša tvoja malá hniezdi
A slabé krídla má

Mladé dievča sedelo v nemocničnej izbe pri lôžku. Na ňom ležalo dieťa. Sotva desaťročný chlapec. Všade naokolo boli prístroje, ktoré mu mali pomáhať pri boji. Boji o život.
Žena zvierala vo svojej dlani chlapcovu ruku. Dúfala, že raz jej to zovretie opätuje. Ale chlapec ďalej ležal. Bez pohnutia. Vyzeral, akoby spal. Aj ona sa presviedčala, že všetko je iba sen. Zlý sen. Že čochvíľu sa zobudí a bude sa na ňu usmievať. Želala si, aby to všetko bol iba zlý sen. Ale nebol...
Tak, ako pred rokom stratili rodičov, teraz ona strácala jeho. Ako ochotne by sa s ním vymenila. Urobila by čokoľvek, aby žil. To, že musela sledovať jeho ukrutný boj, ju zraňovalo. Nemala mu ako pomôcť. Iba sa prizerať. Dni a noci trávila pri jeho posteli. Šepkala mu povzbudzujúce slová. Rozprávala, čo všetko uribí, keď sa preberie. Kam všade pôjdu. Ale chlapec nereagoval. A ona pomaly strácala nádej.

Hľadám, hľadám ťa v tej hroznej výške
V tvojej obrázkovej knižke
V každej fotke, ktorú mám

,,Héééj, počkaj ma an chodníku!" Zakričala za ním, keď sa rozbehol k ich domovu. Ona kráčala s dvoma taškami s nákupom. Chcel byť doma čo najskôr. Veď o päť minút mu začínal jeho oblúbený seriál.
,,Pohni si," odkričal jej a obzeral sa na ceste. Nikde nikoho. Rozhodol sa rýchlo prebehnúť, aj napriek jej príkazu. Veď cesta bola prázdna. A ona bola nablízku.
,,Tom! Auto!" Skríkla, ale bolo neskoro. Priamo pred jej očami doňho auto narazilo. Jeho telíčko sa skotúlalo po kapote na cestu. Pustila z rúk tašky a rozbehla sa k nemu. Hodila sa na zem a chytila ho do náruče. Z auta vybehol mladý muž.
,,Oh, bože, nevidel som ho," chytil sa za hlavu, ,,už som zavolal sanitku a políciu."
Nepočúvala muža. Všetky jej zmysli sa sústredili na chlapca.
,,Prosím, neopúšťaj ma. Počuješ, nenechávaj ma tu. Tom. Prosím. Ostaň pri mne." Vzlykala a objímal ho. Nevnímal. ,,Nie, prosím, Tom. Nesmieš. Rozumieš. Nemôžeš ma opustiť. No tak, zlato. Ľúbim ťa, prosím."

Tvoj plač znie
Z výšky k nám
Vo mne vrie
Nezabúdam

Od toho dňa sa jej život zmenil. Zmenil sa pre ňu celý svet. Prerušila vysokú školu. V práci dala výpoveď. Prestaôa sa stretávať s priateľmi. Doma nebola ani raz. Jej domovom sa stala nemocničná izba. Od toho dňa ju neopustila. Sedela pri ňom. Prosila ho. Sľúbila mu, že už nikdy nebude sám. Lebo ona bude pri ňom.
A keď sa ozval ten zvuk - zvuk oznamujúci zástavu srdca - stála tam a so slzami v očiach pozorovala lekárov. Snažili sa. Oživovali ho skoro hodinu. No ich pokus bol zbytočný. Tom ju opustil. Navždy. Nechal ju samú. Odišiel za svojimi rodičmi. Už nikdy na ňu nepozrie tými detskými očami. Už mu nebude vymýšľať rozprávky na dobrú noc. Nebude sa s ním hrať. Už ho nikdy nebude môcť objať. Nebude mu sušiť slzy, keď sa udrie. Už tu on nebude. Nikdy viac.

Prosím, prosím tých, čo ťa strážia
Nech na malú chvíľu mi vrátia
To, pre čo žil som tak rád

V ten deň stratila svoj svet. Zmysel svojho života. Človeka, pre ktorého žila. Spolu so svojím bratom zomrela aj ona. Už pre ňu nič nemalo zmysel. Jej život sa stal pre ňu utrpením. To, čo predtým milovala, teraz nenávidela. Byt, ktorý sa jej zdal malý, jej teraz pripadal obrovský a prázdny. A bol plný spomienok. Všade, kde sa pozrela, videla Toma. Ale on bol už iba spomienkou.
Často sedávala v jeho izbe. Hľadela na steny, ktoré spoločne malovali. Po zemi sa ešte válali hračky, ktoré už nestihol upratať. Po stenách vyseli ich spoločné fotky.
Všetko bolo tak, ako v ten deň. v deň, keď ho zrazilo auto. Už vtedy ho stratila. Len si to nechcela pripustiť. Dúfala, že to prežije. Ale nebol pripravený na taký boj. A ona nebola pripravená prísť oňho...

Prosím, prosím ich tichým tónom
Nestihol som dať ti zbohom
Pohladiť posledný krát

Ležala vo svojej posteli. Vankúš už bol premočený od jej sĺz. No nemohla prestať plakať. Vždy, keď prestala, spomenula si na Toma. Slzy jej stekali po tvári a vpíjali sa do vankúša.
Veľmi to bolelo. Tá bolesť bola neznesiteľná. Vyčítala si to. To všetko, čo sa mu stalo. Áno. Bola vinná. Mala ho zastaviť. Hodiť sa pred neho. Mala mu pomôcť. Ona bola vinná. Ona za to všetko mohla...
Trápilo ju, že sa s ním ani nestiohla rozlúčiť. Povedať mu, ako veľmi ho ľúbi. Nestihla ho naposledy pobozkať na líce. Objať ho. Odišiel bez rozlúčky. A už nikdy to nebude môcť napraviť.
Opäť sa rozplakala. Už nevládala ísť ďalej. Sama...

Tvoj plač znie
Z výšky k nám
Vo mne vrie
Nezabúdam


 celkové hodnocení autora: 94.8 %

výborné chvalitebné dobré dostatečné nedostatečné Ohodnoťte příspěvek!

přidat autora k oblíbeným 
 hodnotilo celkem autorů: 6 komentovat příspěvek 
 autorské hodnocení: 1.0 uložit příspěvek 
 známka poroty: 1.5 tisk příspěvku 
 počet komentářů: 6 zaslat vzkaz autorovi 
 počet shlédnutí od publikace: 69 výpis autorského hodnocení 
 
:: Komentáře k příspěvku ::
 Povídkář 08.06.2008, 9:13:21 Odpovědět 
   Krása. A vložení textu písničky tomu ještě přidalo na dojemnosti a celkovém dojmu. Dojmulo mě to. Jednička
 sirraell 25.04.2007, 18:08:14 Odpovědět 
   Slovencinu milujem, Je to skvely pribeh, dobre zpracovany, jen myslim, ze by to vyznela jeste lepe, mocneji, kdyby to bylom napsano v prvni osobe. Jinak za 1
 Anquetil 25.04.2007, 2:04:00 Odpovědět 
   Děkuji... napsala jsi krásný a velmi dojemný příběh, prodchnutý hlubokým lidstvím. A všema deseti beru i ten otevřený konec, protože z vlastní zkušenosti vím, že naděje opravdu umírá až naposledy... :o)
 Mýna 25.04.2007, 1:20:45 Odpovědět 
   Hezky napsané, byť slonenština mi dala malinko zabrat, ale nakone c se mi to četlo plynule a příjemně. Akorát otevřený konec, zdá se mi býti malinko "moc" otevřený. Čekala jsem jinou pointu, ale asi dobře.
 Snílek 19.01.2007, 16:52:35 Odpovědět 
   Pěkně napsané.
 amazonit 19.01.2007, 14:49:38 Odpovědět 
   povedená povídka na jedno z velmi vděčných témat, musím přiznat, že jsem v jednu chvíli měla v očích slzu, něco z toho mě dojalo...
líbí se mi ty veršované proklady i skoky v čase....
jen konec mi přidapá takový nedotažený...možná bych tak rychle neutíkala od pocitů té dívky a nenechala ji jen s pocitem viny...
ta otevřenost konce nevadí...zvládne jít sama?
obr
© 2005-2016 by Matěj Novotný & Filip Kotora | Všechna práva vyhrazena
 
 
Va?e literatura MFantasy Literární.cz - Server s českou literaturou Art & Design - Roman K?bus
 
Partneři: Gastrokritik, Antikvariát Kačur
 
St?hnout SASPI.cz toolbar! RSS zdroj
obr obr obr
obr
Straba
(15.8.2019, 14:44)
Biskup z Bath&Wells
(9.8.2019, 10:09)
Vítězslav Dvořák
(16.7.2019, 08:42)
Adelaide
(13.7.2019, 17:25)
obr
obr obr obr
obr
Klapalo okénko,...
arnoV
Bludná planeta ...
dimitrij
Temné struny
Sonic
obr
obr obr obr
obr

PRÝ NEZAHRAJU ÉČKO
Odváté zrnko popela
obr
obr obr obr
obr
Liter?rn? almanach SASPI
Aktuální číslo LA...
obr
obr obr obr